Lodenica na kopci

, videl toto niekedy svet? Ale inač bola velmi pekná.
Ruda bol v postate taký ako jeho knihy, ale naživo asi 10x lepší. Samozrejme sa neudržal a rozprával ako kde koho stretol. Zrejme sú to preňho hlboké emotívne zážitky, ale je asi nemožné preniesť ich na čitatelov, alebo v našom prípade počúvajúcich. Predstavil nám rýchlym prierezom svoju filmovú produkciu a malú omrvinku nám s toho premietol. Mohlo to byť tak hodina čistého premietania, ale sledoval som to jedným dychom. Má natočených vyše 10 hodín filmov, teda taký menší festival. Niektoré filmy boli spojené s jeho úvahami o svete a boli velmi pôsobivé. A to bolo pre nás to zaujímave, stretnutie s Rudom a nie koho Ruda stretol. Rozprával o plavbe v búrkach, ako túžil nafilmovať hurikán, ako jazdí skoro sám na Viktorke a ako by chcel mať na nej partiu kamarátov. Asi je Viktorka naozajstné sústo lebo sa pustil do stavania, resp. znovustavania Polky a nadchýnal sa pri tom novými technológiami. Dnes je to všetko tak jednoduché že si ju staviam sám a ani nechcem aby mi niekto pomáhal. A vtedy to už bol Ruda ako som si ho predstavoval. Vo svojich 65 rokoch tam poskakoval ako výsadkár a keď sa lúčil s tými staříkmi, jeho kamarátmi z detstva, vtedy som si uvedomil že tie severné moria ho asi zocelujú.
Som rád že som tam bol, že som sa s ním mohol chvílu porozprávať, že mi podpísal knihu.
To ostatné čo sme potom zažili by som nazval nočnou plavbou. A po dvojhodinovom spánku som sa vybral na dennú plavbu.

Ja že som pil pivo o šiestej ráno? Ale za pohlad na brieždenie /kuropění/ to stálo, to treba zažiť.