Laminátová nádrž a statická elektrika
Moderátoři: vilma, Pepa, david
- Richard
- věčný začátečník
- Příspěvky: 795
- Registrován: pon bře 06, 2006 9:53 pm
- Reputace: 82
- Bydliště: Metylovice
Milý, Denisi, myslím, nenosíš vlněný svetr a pokud ano, ten si na tankování můžeš sundat (depilace to jistí) a u svého malého člunu, jak jsem nastudoval na netu, se nemusíš bát ... tolik nebezpečí na nás číhá ... statická elektřina je zlomkem toho, co Tě může potkat. užívej si ... nebo, připosraný (omlouvám se všem adminům a uzkoprscům), seď doma.
- Milos
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 670
- Registrován: pát zář 14, 2007 2:00 am
- Reputace: 6
- Bydliště: Bratislava
Nuž, ženská vzplanula, lebo sa naplnili spomínané 3 podmienky vznietenia benzínových pár:
* Dostatok akumlovanej energie statickej elektriny - obvykle na povrchoch kovového materiálu, vznikne vlastne kondenzátor. V tomto prípade ide o relatívne vodivý povrch tela tej nešťastníčky, protipólom je hmota automobilu. Náboj asi vznikol trením oblečenia (pulóver?), pri prechádzaní sa počas plnenia - zrejme nepoužívala antistatickú aviváž ... úlohu zohrali taktiež dobre izolujúce podrážky a suchý vzduch
* Vhodné iskrište, medzera (medzi dvomi opačne nabitými kovovými/vodivými časťami "kondenzátora) v oblasti s parami paliva ktorou preskočí iskra. V tomto prípade to bola blížiaca sa ruka a plniaca pištoľ opretá o vodivú hmotu vozidla.
* zápalná zmes pár paliva a vzduchu v oblasti preskoku iskry. Zmes je zápalná iba v úzkom rozmedzí okolo stechiometrického pomeru. Toto bola proste smola, v mieste preskoku iskry boli výpary paliva vo vhodnom pomere. Zase šťastím bolo, že nádrž bola už asi plná a pary nad hladinou neboli vo vhodnom pomere s kyslíkom. Preto oheň do nádrže neprenikol. To by dopadlo ináč ...
Poučenie: Ak by sa pred kontaktom s aktívnou plniacou pištoľou tá osoba dotkla karosérie auta, náboj by sa vyrovnal na menej nebezpečnom mieste. Alebo sa nemala počas tankovania elektrostaticky nabíjať prechádzaním sa okolo auta, prípadne radšej pištoľ nepúšťať z ruky.
[align=center]
[/align]
Ako táto príhoda súvisí s tvojim prípadom? Ak by si podobne nevhodným odevom aj dosiahol náboj ako tá ženská, nemá sa vôči čomu vodivému na drevenej lodi s epoxidovou nádržkou vybiť (pary aj tekutý benzín sú nevodivé). Snáď jedine vôči hmote motora. Ak však napríklad na nádrž dáš uzemnenú kovovú prírubu, tak iskrište vyrobíš - a ak by si mal nádrž s odparujúcim sa palivom otvorenú, tak si môžeš také video tiež natočiť.
[align=center]:mad: [/align]
Ak pri bežnom tankovaní do hocijakej nádrže z kovovej pištole zostaneš sedieť na zadku a nepustíš ju počas tankovania z ruky, nemôže sa nič podobné stať.
Nezávisle na tom, ako sa budeš pokúšať "uzemniť" svoju 40 litrovú laminátovú nádržku na šrób v dne lode.
Stále platí, že ti tú nádrž kludne natankujem, a sediac na nej absolvujem skúšobnú plavbu. A na zaspatie si daj zo dve pivá ...
[align=center]
[/align]
Netreba síce nič nezodpovedne bagatelizovať, ale Richard má pravdu - prečo pozeráš také katastrofické videá? Môže sa stať že sa nad alebo pod lodou pretrhne priehrada, spadne na ťa lietadlo, náš prestarnutý most alebo 3t kotva z remorkéra, práskne ťa blesk, prípadne udrie hrom, vcucne tornádo alebo vír ...
stať sa môže hocičo, dokonca sa vraj dá aj vyhrať v športke.
* Dostatok akumlovanej energie statickej elektriny - obvykle na povrchoch kovového materiálu, vznikne vlastne kondenzátor. V tomto prípade ide o relatívne vodivý povrch tela tej nešťastníčky, protipólom je hmota automobilu. Náboj asi vznikol trením oblečenia (pulóver?), pri prechádzaní sa počas plnenia - zrejme nepoužívala antistatickú aviváž ... úlohu zohrali taktiež dobre izolujúce podrážky a suchý vzduch
* Vhodné iskrište, medzera (medzi dvomi opačne nabitými kovovými/vodivými časťami "kondenzátora) v oblasti s parami paliva ktorou preskočí iskra. V tomto prípade to bola blížiaca sa ruka a plniaca pištoľ opretá o vodivú hmotu vozidla.
* zápalná zmes pár paliva a vzduchu v oblasti preskoku iskry. Zmes je zápalná iba v úzkom rozmedzí okolo stechiometrického pomeru. Toto bola proste smola, v mieste preskoku iskry boli výpary paliva vo vhodnom pomere. Zase šťastím bolo, že nádrž bola už asi plná a pary nad hladinou neboli vo vhodnom pomere s kyslíkom. Preto oheň do nádrže neprenikol. To by dopadlo ináč ...
Poučenie: Ak by sa pred kontaktom s aktívnou plniacou pištoľou tá osoba dotkla karosérie auta, náboj by sa vyrovnal na menej nebezpečnom mieste. Alebo sa nemala počas tankovania elektrostaticky nabíjať prechádzaním sa okolo auta, prípadne radšej pištoľ nepúšťať z ruky.
[align=center]

Ako táto príhoda súvisí s tvojim prípadom? Ak by si podobne nevhodným odevom aj dosiahol náboj ako tá ženská, nemá sa vôči čomu vodivému na drevenej lodi s epoxidovou nádržkou vybiť (pary aj tekutý benzín sú nevodivé). Snáď jedine vôči hmote motora. Ak však napríklad na nádrž dáš uzemnenú kovovú prírubu, tak iskrište vyrobíš - a ak by si mal nádrž s odparujúcim sa palivom otvorenú, tak si môžeš také video tiež natočiť.
[align=center]:mad: [/align]
Ak pri bežnom tankovaní do hocijakej nádrže z kovovej pištole zostaneš sedieť na zadku a nepustíš ju počas tankovania z ruky, nemôže sa nič podobné stať.
Nezávisle na tom, ako sa budeš pokúšať "uzemniť" svoju 40 litrovú laminátovú nádržku na šrób v dne lode.

Stále platí, že ti tú nádrž kludne natankujem, a sediac na nej absolvujem skúšobnú plavbu. A na zaspatie si daj zo dve pivá ...
[align=center]

Netreba síce nič nezodpovedne bagatelizovať, ale Richard má pravdu - prečo pozeráš také katastrofické videá? Môže sa stať že sa nad alebo pod lodou pretrhne priehrada, spadne na ťa lietadlo, náš prestarnutý most alebo 3t kotva z remorkéra, práskne ťa blesk, prípadne udrie hrom, vcucne tornádo alebo vír ...

- FordPerfect
- návštěvník fóra
- Příspěvky: 130
- Registrován: stř zář 24, 2008 2:00 am
- Reputace: 5
Pustam sa na tenky lad, lebo fyzike som sa venoval uz davno, ale takto to chapem ja:
Staticka elektrina (elektricky naboj) vznika trenim dvoch materialov s rozdielnou dielktrickou konstantou - nadrz/hrdlo a benzin. Cim viac spliechania tym vacsi naboj. U polarnych kvapalin casom dojde k rozptyleniu naboja, ale benzin je nepolarna kvapalina. Nadrz ziska elektricky naboj kontaktom s nabitym benzinom.
V kovovej (vodivej) nadrzi sa naboj moze presuvat a tak sa v niektorom bode nadrze moze nahromadit dostatok naboja aby vo vyslednom poli mohlo dojst k elektrickemu vyboju. Vdaka tejto vlastnosti ale mozeme naboj spolahlivo odviest do zmene vodicom s dostatocnym prierezom pripojenym k nadrzi.
Naproti tomu v plastovej (nevodivej nadrzi) zostava naboj rozmiestneny najma na vnutornom povrchu (naboj je vzdy na povrchu, vodic ci nevodic) nadrze pretoze nemoze migrovat. Neda sa preto ani odviest pripojenim zemniaceho vodica. Nastastie sa ani nepresunie do jedneho bodu a tak je riziko iskry nizke. Pole sa skor vybije formou nizkoenergetickeho koronoveho vyboja, ktory nebude mat dost energie na zapalenie benzinovych par. Spolahnut sa na to vsak neda. Koncentracia par v nadrzi bude takmer urcite vyssia ako dolna medza vybusnosti (LEL benzinu = 1.5%?), ale pravdepodobne aj vyssia ako horna medza vybusnosti (UEL benzinu = 7.5%?), ale ani na toto sa uplne spolahnut neda.
Takze si vyber (velmi ludovo povedane):
1. Vodiva nadrz ma schopnost vyrobit iskru, ale dobrym uzemnenim je mozne tomu ucinne a spolahlivo zabranit.
2. Plastova nadrz vyrobi iskru tazko, lebo je nevodic, ale koli tomu sa ani neda dobre uzemnit, takze sa tomu neda zabranit.
Najvacsie riziko vznika, ked sa do nadrze doplna benzin, pretoze vznika elektrostaticky naboj (najma dopadom benzinu na hladinu v nadrzi) a zaroven dochadza k miesaniu par benzinu so vzduchom. Ak tam budes mat kovove nalevne hrdlo, prirubu, alebo nejaku inu kovovu cast urcite to musis uzemnit.
Milos ma teda pravdu v tom ze sa laminatova nadrz neda uzemnit a ze mas uzemnit kovove casti, myli sa len v tom, ze iskra moze preskocit len medzi dvomi vodicmi. Ci dojde k iskre alebo len koronovemu vyboju (alebo k nicomu) aj medzi vodicom a nevodicom alebo dokonca dvoma nevodicmi je cisto otazka intenzity pola (velkosti nabojov).
Mimochodom, vzhladom na to ze benzin je nepolarny (a tak nedochadza takmer k ziadnemu presunu naboja, podobne ako u nevodicov), tak nepomoze ani 'uzemenenie' benzinu v nadrzi prostrednictvom drotu alebo retaze spustenej cez nalevne hrdlo.
Staticka elektrina (elektricky naboj) vznika trenim dvoch materialov s rozdielnou dielktrickou konstantou - nadrz/hrdlo a benzin. Cim viac spliechania tym vacsi naboj. U polarnych kvapalin casom dojde k rozptyleniu naboja, ale benzin je nepolarna kvapalina. Nadrz ziska elektricky naboj kontaktom s nabitym benzinom.
V kovovej (vodivej) nadrzi sa naboj moze presuvat a tak sa v niektorom bode nadrze moze nahromadit dostatok naboja aby vo vyslednom poli mohlo dojst k elektrickemu vyboju. Vdaka tejto vlastnosti ale mozeme naboj spolahlivo odviest do zmene vodicom s dostatocnym prierezom pripojenym k nadrzi.
Naproti tomu v plastovej (nevodivej nadrzi) zostava naboj rozmiestneny najma na vnutornom povrchu (naboj je vzdy na povrchu, vodic ci nevodic) nadrze pretoze nemoze migrovat. Neda sa preto ani odviest pripojenim zemniaceho vodica. Nastastie sa ani nepresunie do jedneho bodu a tak je riziko iskry nizke. Pole sa skor vybije formou nizkoenergetickeho koronoveho vyboja, ktory nebude mat dost energie na zapalenie benzinovych par. Spolahnut sa na to vsak neda. Koncentracia par v nadrzi bude takmer urcite vyssia ako dolna medza vybusnosti (LEL benzinu = 1.5%?), ale pravdepodobne aj vyssia ako horna medza vybusnosti (UEL benzinu = 7.5%?), ale ani na toto sa uplne spolahnut neda.
Takze si vyber (velmi ludovo povedane):
1. Vodiva nadrz ma schopnost vyrobit iskru, ale dobrym uzemnenim je mozne tomu ucinne a spolahlivo zabranit.
2. Plastova nadrz vyrobi iskru tazko, lebo je nevodic, ale koli tomu sa ani neda dobre uzemnit, takze sa tomu neda zabranit.
Najvacsie riziko vznika, ked sa do nadrze doplna benzin, pretoze vznika elektrostaticky naboj (najma dopadom benzinu na hladinu v nadrzi) a zaroven dochadza k miesaniu par benzinu so vzduchom. Ak tam budes mat kovove nalevne hrdlo, prirubu, alebo nejaku inu kovovu cast urcite to musis uzemnit.
Milos ma teda pravdu v tom ze sa laminatova nadrz neda uzemnit a ze mas uzemnit kovove casti, myli sa len v tom, ze iskra moze preskocit len medzi dvomi vodicmi. Ci dojde k iskre alebo len koronovemu vyboju (alebo k nicomu) aj medzi vodicom a nevodicom alebo dokonca dvoma nevodicmi je cisto otazka intenzity pola (velkosti nabojov).
Mimochodom, vzhladom na to ze benzin je nepolarny (a tak nedochadza takmer k ziadnemu presunu naboja, podobne ako u nevodicov), tak nepomoze ani 'uzemenenie' benzinu v nadrzi prostrednictvom drotu alebo retaze spustenej cez nalevne hrdlo.
- Milos
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 670
- Registrován: pát zář 14, 2007 2:00 am
- Reputace: 6
- Bydliště: Bratislava
kedy to buchne
FordPerfect - perfektné! Môžem k tomu okrem súhlasu iba dodať zopár poznámok:
Najprv všeobecne. Statická elektrina je prítomná vždy a všade - v rôznych potenciáloch (V až MV) a energiách (mJ až GJ) nevnímateľná, až schopná pri výboji rozsiahlej masívnej devastácie. Nás momentálne zaujíma energia výboja schopná či neschopná zapáliť benzínové výpary. Jednoznačný limit neexistuje, je to iba o štatistike keď sa prehlási, že výboj s nižšou ako "minimálnou iniciačnou energiou" vznietenie (s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote) nespôsobí.
Takže pre "ukludnenie" obavystov - nič také ako absolútna bezpečnosť neexistuje.
Kedysi som vyvíjal zariadenia pre meranie hladín v podzemných nádržiach na palivá, overovania vo výbušnej komore sme riešili tu:
http://www.vvuu.cz/zkusebna-vybusnosti- ... ar-kapalin
Na danom zariadení sa simulovali rôzne možné poruchy - iskriaci spoj, zalomený kábel atd. V komore s motoricky ovládaným iskrišťom sa testovali rôzne koncentrácie výbušných plynov. Zjednodušene povedané, limit, pri ktorom to už zrejme (na 99%) prestalo búchať sa ešte znížil o akýsi bezpečnostný koeficient.
Je to o energiách - čím rýchlejší a mohutnejší prietok paliva, vyššia výška "palivopádu" do čím viac m3 objemnejšej nádrže - tým viac vzniknutej elektrostatickej energie, ktorú treba neutralizovať, odviesť, uzemniť. Plastové či laminátové tanky väčších rozmerov musia samozrejme tiež mať možnosť náboj odviesť - cez grafitový povlak, uhlíkové plnivo plastu, atd.
Malé nádrže a kanistre nemusia byť sú takto riešené, dosiahnuté energie sú priliš nízke. Viď pojednanie
http://www.fiberglasstankandpipe.com/static.htm
Vznik a rozplynutie povrchového náboja pri plnení či ločkaní MALÝCH plastových-laminátových nádržiek zdaľeka nedosiahne nebezpečných úrovní energie, aj prípadná vzniknutá korona je príliš "chladný" výboj. Oveľa silnejšie výboje vedúce už k vzniku iskier ešte stále nemusia mať dostatok iniciačnej energie na vznietenie výparov benzínu. Napríklad taký vodík či acetylén s kyslíkom je o kategóriu citlivejší.
Plnenie je samozrejme výrazne najväčšie riziko, máš k nádrži pripravenú továrenskú celoplastovú prírubu s hrdlom - použi ju celkom určite (je na to určená), je to jednoznačne lepšie ako dávať kovovú ktorú musíš na drevenej lodi problematicky zemniť, resp. vodniť.
Na katastrofickom videu vznietenie spôsobila iskra zhromaždenej = akumlovanej = koncentrovanej energie z vodivého povrchu tela - preskočená v oblasti horľavých výparov z ruky na uzemnenú kovovú pištoľ. Nie lokálna iskra-koróna z nevodivého povrchu svetra (ktorý však bol primárnym zdrojom nebezpečnej statickej elektriky).
Ešte názorný pokus.
Asi každý z nás si spomenie z hodín fyziky ZDŠ na Van de Graffov (dielektrický pohyblivý pás - slučka s dutou guľovou akumlačnou elektródou) alebo Wimshurstov (rotujúce kotúče) elektrostatický generátor. Na to aby iskrište s guličkami začalo hádzať efektné iskry, prístroj bolo treba /1/ riadne rozfofrovať - lebo ak sa točilo /2/ iba diétne, iskry sa nekonali, náboj sa stíhal potichu neutralizovať-rozplynúť neškodným koronárnym "tlením" alebo sa zviedol vplyvom vlhkosti.
Prípad s tankovaním našej laminátovej nádržky patrí jasne a s veľkou rezervou do situácie /2/.
Jedine, že sa mýlim, a motyka vypáli guľometnú dávku.
RIP.
Mimochodom, zaujímavý elektrostatický generátor pána Kelvina dokazujúci že elektrika vzniká všemožne, som našiel tu: http://www.elektroworld.info/modules.ph ... le&sid=177
Najprv všeobecne. Statická elektrina je prítomná vždy a všade - v rôznych potenciáloch (V až MV) a energiách (mJ až GJ) nevnímateľná, až schopná pri výboji rozsiahlej masívnej devastácie. Nás momentálne zaujíma energia výboja schopná či neschopná zapáliť benzínové výpary. Jednoznačný limit neexistuje, je to iba o štatistike keď sa prehlási, že výboj s nižšou ako "minimálnou iniciačnou energiou" vznietenie (s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote) nespôsobí.
Takže pre "ukludnenie" obavystov - nič také ako absolútna bezpečnosť neexistuje.

Kedysi som vyvíjal zariadenia pre meranie hladín v podzemných nádržiach na palivá, overovania vo výbušnej komore sme riešili tu:
http://www.vvuu.cz/zkusebna-vybusnosti- ... ar-kapalin
Na danom zariadení sa simulovali rôzne možné poruchy - iskriaci spoj, zalomený kábel atd. V komore s motoricky ovládaným iskrišťom sa testovali rôzne koncentrácie výbušných plynov. Zjednodušene povedané, limit, pri ktorom to už zrejme (na 99%) prestalo búchať sa ešte znížil o akýsi bezpečnostný koeficient.
Je to o energiách - čím rýchlejší a mohutnejší prietok paliva, vyššia výška "palivopádu" do čím viac m3 objemnejšej nádrže - tým viac vzniknutej elektrostatickej energie, ktorú treba neutralizovať, odviesť, uzemniť. Plastové či laminátové tanky väčších rozmerov musia samozrejme tiež mať možnosť náboj odviesť - cez grafitový povlak, uhlíkové plnivo plastu, atd.
Malé nádrže a kanistre nemusia byť sú takto riešené, dosiahnuté energie sú priliš nízke. Viď pojednanie
http://www.fiberglasstankandpipe.com/static.htm
Vznik a rozplynutie povrchového náboja pri plnení či ločkaní MALÝCH plastových-laminátových nádržiek zdaľeka nedosiahne nebezpečných úrovní energie, aj prípadná vzniknutá korona je príliš "chladný" výboj. Oveľa silnejšie výboje vedúce už k vzniku iskier ešte stále nemusia mať dostatok iniciačnej energie na vznietenie výparov benzínu. Napríklad taký vodík či acetylén s kyslíkom je o kategóriu citlivejší.
Plnenie je samozrejme výrazne najväčšie riziko, máš k nádrži pripravenú továrenskú celoplastovú prírubu s hrdlom - použi ju celkom určite (je na to určená), je to jednoznačne lepšie ako dávať kovovú ktorú musíš na drevenej lodi problematicky zemniť, resp. vodniť.
Na katastrofickom videu vznietenie spôsobila iskra zhromaždenej = akumlovanej = koncentrovanej energie z vodivého povrchu tela - preskočená v oblasti horľavých výparov z ruky na uzemnenú kovovú pištoľ. Nie lokálna iskra-koróna z nevodivého povrchu svetra (ktorý však bol primárnym zdrojom nebezpečnej statickej elektriky).
Ešte názorný pokus.

Asi každý z nás si spomenie z hodín fyziky ZDŠ na Van de Graffov (dielektrický pohyblivý pás - slučka s dutou guľovou akumlačnou elektródou) alebo Wimshurstov (rotujúce kotúče) elektrostatický generátor. Na to aby iskrište s guličkami začalo hádzať efektné iskry, prístroj bolo treba /1/ riadne rozfofrovať - lebo ak sa točilo /2/ iba diétne, iskry sa nekonali, náboj sa stíhal potichu neutralizovať-rozplynúť neškodným koronárnym "tlením" alebo sa zviedol vplyvom vlhkosti.
Prípad s tankovaním našej laminátovej nádržky patrí jasne a s veľkou rezervou do situácie /2/.
Jedine, že sa mýlim, a motyka vypáli guľometnú dávku.


Mimochodom, zaujímavý elektrostatický generátor pána Kelvina dokazujúci že elektrika vzniká všemožne, som našiel tu: http://www.elektroworld.info/modules.ph ... le&sid=177
- FordPerfect
- návštěvník fóra
- Příspěvky: 130
- Registrován: stř zář 24, 2008 2:00 am
- Reputace: 5
Vybuchovat veci = dream job. Aspon tak som to videl pred nejakym 25-30 rokmi.
Ale k veci. Nie je dobre vytvarat dalsi zemniaci bod, jeden uz mas - motor. Plocha noveho bodu nemusi byt dostatocna (netusim). V kazdom pripade pospajaj vsetko vodive co je vo vode, alebo je sucastou palivoveho systemu, pridaj zinkovu elektrodu a mal by si byt OK. Vychadzam z toho, ze je to cln, takze ti nehrozi ziadna rozsiahla 12V DC instalacia a uz vobec nie 240V AC. Ak nemas na lodi nic kovove pod ciarou ponoru, tak tam nedavaj ani ten vratovy srob, a staci ti zinok co je na nohe privesaku.
Video manika co drzal plastovu bandasku v ruke a tankoval do nej sem vkladat nebudem, obvinili by ma, ze strasim. Ten mal podstatne vaznejsi problem ako slecna vo svetri. Kanister (to je jedno aky) patri na zem.
PS: Standardne upozornenie, vsetko co som napisal su len moje nazory, ktore su takmer urcite nespravne.

Ale k veci. Nie je dobre vytvarat dalsi zemniaci bod, jeden uz mas - motor. Plocha noveho bodu nemusi byt dostatocna (netusim). V kazdom pripade pospajaj vsetko vodive co je vo vode, alebo je sucastou palivoveho systemu, pridaj zinkovu elektrodu a mal by si byt OK. Vychadzam z toho, ze je to cln, takze ti nehrozi ziadna rozsiahla 12V DC instalacia a uz vobec nie 240V AC. Ak nemas na lodi nic kovove pod ciarou ponoru, tak tam nedavaj ani ten vratovy srob, a staci ti zinok co je na nohe privesaku.
Video manika co drzal plastovu bandasku v ruke a tankoval do nej sem vkladat nebudem, obvinili by ma, ze strasim. Ten mal podstatne vaznejsi problem ako slecna vo svetri. Kanister (to je jedno aky) patri na zem.
PS: Standardne upozornenie, vsetko co som napisal su len moje nazory, ktore su takmer urcite nespravne.
- Denis
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 7510
- Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
- Reputace: 153
- Bydliště: Bratislava
Vrela vďaka za vaše názora a postrehy, aj keď je vždy v zátvorke nejaké to "ale"
. Môj kamarát Viliam tvrdí, že aj laminátová nádrž sa dá uzemniť, nie je to vraj bohviečo, ale pre mňa to bude stačiť. Šrob je navrtany, nalepený, tesnosť odskúšaná na vode. Zajtra idem dokúpiť šroubky a snaď to dokončím.

Kdo je online
Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host