S autopilotom mám zopár zážitkov.
Prvý: kormidlujem (loď nemá autopilota) a priamo oproti mne pláva druhá loď. Zmením kurz, ako sa patrí, dosť výrazne. Loď oproti mne o pár sekúnd tiež zmení zľahka kurz, ale na tú istú stranu ako ja! Zvýšené otáčky motora a úplná zmena kurzu situáciu vyriešia, ale pri míňaní lode sa mi nejako žiada zdvorilo pokonverzovať s kormidelníkom

Nejde to - za kormidlom stojí len veľký spokojný retriever s vyplazeným jazykom, po ľuďoch ani stopy.
Druhý: slnečno, bezvetrie, veľký prázdny kus mora, 6 hodín rovnaký kurz. Posádku nechávam spať, zapnem autopilota, sedím v kokpite a spokojne meditujem (teda bdelo pozorujem to pokojné more, nespím samozrejme)

. Autopilot drží kurz ako podľa pravítka asi tak 2 hodiny. Potom, bez akékoľvek pozorovateľného impulzu, vytočí kormidlo naplno doprava a začne krúžiť. Vypnem ho, znova zapnem, nastavím kurz a on sa tvári, že sa nič nestalo a reže zasa tú priamku. Po asi 1h, keď už by som skoro uveril, že som mal halucinácie, opäť bez vyzvania tvrdá otočka doprava. Ani raz som ho nenechal krúžiť príliš dlho, ale netváril sa, že by chcel prestať s točením.
Odvtedy autopilota neváham použiť, ak je bezvetrie a treba niekoľko hodín držať nezmenený kurz na motor, ale neustále pozorovanie musí byť úplná samozrejmosť. Nikdy ho nepoužívam v noci, práve preto aby mi "kormidelník"-pozorovateľ nezaspal. A nikdy ho nepoužívam v blízkosti akejkoľvek plavebnej prekážky, alebo pri míňaní inej lode. Nerisknem, že mu preskočí v tej najnevhodnejšej chvíli.