Po Dunaji cez Maďarsko

[halladin]

Nechať sťažeň doma by bola vážna chyba. Atol je na takýto účel super loďka.

Proč by to byla chyba, denisi ? Sám říkáš, že plachtit se nedá. Tak k čemu stěžeň na Dunaji ? A stabilita by se asi měla maličko zvýšit.
Sám se chystám příští rok na Baťův kanál - bez stěžně.
Ta cesta po Dunaji by mě taky zajímala. Mám motor 5 hp (maximum povolené pro Atol). No, stejně málo, i když můj Atol je fakt lehoučký.
Jo, a ještě mě napadlo.... cestou nazpět - pověsit se za nějaký remorkér plující proti proudu by nešlo ?

[Denis]

Myslel som, že moja odpoveď ohladne plachtenia je v kontexte úplne jasná. Tak ešte raz, je nereálne uvažovať o plachtení proti prúdu a je takmer nemožné, resp. nebezpečné križovať proti vetru. V pohode sa dá plávať po prúde na zadobočné kurzy, aj keď netvrdím že to je povolené.
Či sa dá zavesiť za remorkér neviem, o nikom takom som nepočul čo by to spravil. Možno by to išlo, ale nie tak že v prúdnici by si vykrikoval na kapitána. Chcelo by to prísť niekam do velkého nákladného prístavu a tam to skúsiť. Najjednoduchšie je keď pre teba niekto príde autom. Pracnejšie by bolo toto riešenie: nechať si auto v Komárne, alebo v Štúrove. Po skončení splavu autobusom do Budapešte a odtial vlakom k autu. Tretia možnosť je doplávať z Budapešte do Štúrova, to je len 70 km.

[halladin]

Aha, já zaregistroval ten zákaz, a myslel, že se dodržuje. A hloubal nad tím, k čemu stěžeň, když se plachty nesmí použít. A divil se té kosatce na jedné fotce.
S tím remorkérem jsem myslel spíš dohodnout se s Dunajplavbou ( existuje to ještě?)a zjistit si kotvící stanoviště a podobně.
Možní, že kdyby se to zavedlo, ( za nějakou úhradu)že by frekvence takových plaveb po Dunaji stoupla.
Prostě se dohodnout na kotvištích a podobně.
Ale samozřejmě - je docela možné, že takovéhle věci jsou předpisy zakázány.
Berte to tak, že jsem jen nahlas uvažoval.

[Ferdinand]

Loď by šla převézt NA remorkéru, to jistě, ale ZA remorkérem, jsem někde četl, že při rychlosti remorkéru ti to vpodstatě utopí loď, jde tam nějak o tu vlnu, mezní rychlost, které seš schopen dosáhnout, pokud ji překročíš, díky tažení remorkérem, zalije to záď a jdeš pod vodu. Tažení za remorkérem - nee.

[halladin]

No vida - zase jsem chytřejší )
Já někde na netu viděl konvoj okruhových plachetnic tažených v závěsu za nějakým motorákem, projíždějících po Vltavě na nějaké soustředění na Labi. Mám dojem, že na té poslední loďce seděl kormidelník.
V téhle souvislosti mě to napadlo.
Taky vůbec netuším, jakou rychlostí se pohybují dopravní ( nákladní) soulodí proti proudu Dunaje.

[Denis]

Pokial sa šlepy ťahali, tak to išlo, ale od tej doby ako chodia tlačáky, tak to nejde. Vlna dosahuje výšku min. 1m, ale keď tomu vytne, tak možno aj 2m. Samozrejme nie v brázde lode, ale tam tá voda akoby vrela, bola by to nepokojná a napínavá plavba.

Tlačný remorkér v akcii

[halladin]

No pozdrav pánbu ))
To fakt nepřipadá v úvahu. Jedině ve Ferdinandově variantě.

[Denis]

Samozrejme aj Ferdinandova informácia je relevantná. Zostava nákladných lodí ide proti prúdu relatívne pomaly, nemeral som to, ale je to povedzme 4 km/hod, teda taká ležérna chôdza. Ak k tomu pripočítaš rýchlosť prúdu 6-8km, tak je s toho oproti dnu 6 uzlov ako vyšitých a môže to byť aj 8 uzlov a to už by bol pri menších lodiach asi prúser.

[Denis]

S velkým oneskorením teraz napíšem záver o našej ceste a predstavím celú našu flotilu. Plavby sa zúčastnili 4 lode s dvojčlennými posádkami. Z obrázku vidíte, že rôznorodejšia lode asi ešte spolu neplávali. Už nám chýbal do partie len nejaký luxusný kajutový čln. Skôr sú však tieto naše loďky pekným príkladom s akým minimom sa dá podniknúť pekná plavba. Netreba roky čakať a šetriť na super kajuťák, treba niečo kúpiť a užívať si krásnych plavieb. A ak raz našetríte na tú superkajutovku, tak len presadnete do lepšieho.

Tak tu sme všetci pokope, je to v Baji pod mostom.

[Denis]

Najdokonalejšia loď bola 5m wanderjola postavená na báze Piráta. Dĺžka a šírka zachovaná ako u piráta, ale mala zvýšený volný bok. Je zhotovená z masívneho epoxidového laminátu. Jeho pevnosť bola overená už tretí deň ked sa posádke podarilo nabehnúť na kamennú hrádzu-výhon, ktorá bola tesne pod hladinou. Skončilo to vyslobodením lode a odranou farbou. Dvaja ludia v nej mali dostatok miesta, všetky veci boli ložené v odkladacích priestoroch, takže sa v nej dalo pohodlne spať.

[Denis]

Druhá velmi zaujímavá loď bola speedboot, ktorý si majitel postavil sám a bez projektu. Dĺžka je na 2 preglejky, teda skoro 5m a šírka je na 1 preglejku na šírku, teda asi 125 cm. Olaminované je len dno, ostatné časti sú len napustené epoxidom a nalakované. Loď je extrémne lahká, bola použitá len 6mm preglejka na všetko vrátane rebier. S peťkoňovým motorom dosahuje rýchlosť skoro 20 km/hod a to s dvomi luďmi a naložená vecmi! A to najlepšie nakoniec, netreba k nej techničák ani vodičák. Okrem chladničky sa všetko zmestilo do odkladacích priestorov, takže loď zívala prázdnotou. Stavba bola velmi rýchla, majitel ju postavil za pol roka. Najlepšie na koniec, bola to je ho prvá stavba!

[Denis]

Tretia loď bol malý motorák klzák, volá sa to Sírius. Majitel sa k nej dostal na poslednú chvílu a nestačil ju pripraviť na plavbu. Vystrojená bola staručkým dvojtaktom chryslerom a pre istotu pomocným motorom, malým 4-taktom. Ľod bola neodborne opravovaná, takže bola preťažená a nový majitel bol z nej nešťastný, lebo do nej zatekalo. Ale natlačil do nej všetky tábornícke veci vrátane elektromotorky a vyrazil, aj keď hlboko pod čiaru ponoru. Málokedy sa dostal do sklzu a spotreba bola obrovská. Po plavbe boli porobené potrebné opravy a nasledujúcu plavbu už majitel zvládol s úsmevom. Vzhladom k tomu, že je 190-200 cm chlapisko tak uvažuje o niečom máličko večšom.

[Denis]

A do štvorice môj gumák zn Suzumar dlhý 390 cm s 15k 2-taktom Yamaha. Doplnený bol kolieskami, slnečnou strieškou a dvomi nádržami na benzín. Gumák je to velice lacný, ale velice dobrý, stál 1300 Euro a starší zánovný motor 15 k Yamaha 2-takt. Ten bol tiež dosť lacný. Dá sa povedať, že za málo peňazí vela muziky.

[halladin]

Moc děkuju, Denisi.
Dozvěděl jsem se fůru nových věcí.
Myslím, že je to jeden z nejlepších příspěvků.

[jerryx]

opravdu pekny

a tohle je moc velka pravda:

Netreba roky čakať a šetriť na super kajuťák, treba niečo kúpiť a užívať si krásnych plavieb.

to by se melo nekam zapsat ...

[vilma]

Perfektní akce, Denisi.
Máš, prosím, nějakou inspiraci a zkušenost, jak by sa dala tato plavba modifikovat /plavidlo, trasa aj./, aby to zvládla 5 čl. rodina = 2 dosp. + 3 malé děti ? Šlo by to ? Co všechno by bylo jinačí ? Díky.

[Denis]

Pred rokmi som splavoval Dunaj z Nemeckého mestečka Passau do Bratislavy. Išli sme vo velkej turistickej pramici 4 dospelý a 3 deti. Takže ide to, žiaden problém.
Inšpirácia, je niekolko spôsobov ako realizovať takúto plavbu napr:
- požičať si velkú pramicu z nejakého vodáckeho klubu, velká to je tak cca 6 m a s vysokým bokom, pozor sú aj závodnícke, tie nie sú moc vhodné. Motor treba 5k, pomocná plachta je vhodná.
- z dvoch kánoí sa dá vyrobiť katamaran, najlepšia je na to Orlica. Motor tiež 5 k, pomocná plachta sa dá takisto použiť.
- je možné rozbiť prasiatko a kúpiť si trailer plachetnicu ako má Libor, teda cca 6,5 m plutvovú. Alebo motorák.
- Dalo by sa to zvládnuť aj s večším gumákom, tak cca 5m a 25k motor.
-Alebo sa dá postaviť preglejková pramica, trebars takáto:
http://www.bateau.com/proddetail.php?prod=XF20 alebo takáto: http://www.bateau.com/proddetail.php?prod=GF18. Dolu po rieke stačí aj 5 k motor.
Ešte som zabudol na co by bylo jinačí. Menej alkoholu.

[Ferdinand]

Jeho pevnosť bola overená už tretí deň ked sa posádke podarilo nabehnúť na kamennú hrádzu-výhon, ktorá bola tesne pod hladinou. Skončilo to vyslobodením lode a odranou farbou.

Vzpomeneš si ještě, jak daleko od brehu ta kamenná hrádza sahala? A ještě, je někde mapa, kde jsou ty hrádze označené, nebo jsou značené přímo na řece ? Nerad bych tam loďu potopil kvůli nějakým podvodním neoznačeným nebezpečím.
Díky.

[Denis]

Bezpečná plavebná dráha je vyznačená bójami, na lavej strane je červená a na pravej strane je zelená. Teda červenú míňaš lavobokom a zelenú pravobokom. Ak pláveš v plavebnej dráhe tak sa nemôžeš dostať k výhonu. Samotné výhony na rieke oznečené nie sú, ale v mapách sú vyznačené. Ak pláveš mimo plavebnú dráhu, tak treba čítať vodu. Ak je výhon tesne pod hladinou, tak sa vodá čerí ako na perejkách.
Oni plávali v búrke na plachtách a dostali sa mimo plavebnú dráhu.

[scumcs]

Chcel by som ist gumakom '320/76 B 4-komorovy' dole Dunajom cez Madarsko bez motoru ,
len veslovanim. Zacat chcem v Kolarove na Vahu, skoncit v v Madarsku v meste Baja.
Co by ste mi odporucili? Neviem ako je to s plavebnymi drahami a predpismi.
Diky.
P.S. Splavoval som uz Hron aj Vah gumakom aj laminatovym kanoe.

[Denis]

Neviem aký je to gumák: '320/76 B 4-komorovy' .

Sem tam splavujú Dunaj šialenci v neopréne, tak prečo nie. Na gumáku s pádlom to nie je nič neobvyklé a nie je to ani šialenstvo /ak je ten gumák solíndnej stavby/. V zásade platí všetko vyššie napísané, treba sa držať na kraji plavebnej dráhy. Každoročne sa organizuje medzinárodný splav Dunaja TID, je to pre padlerov. Vrelo odporúčam, organizátor zabezpečuje dopravu speť autobusom a v rozumných úsekoch vyberá bezpečné táboriská. Nie je podmienkou plaviť sa v skupine.

[BRUT]

Mna by zaujimalo, ako su brane udaje z vodomernych stanic, co znamena trebars ze v Devine je 180 cm a v Sturove 75.To su nejake priemery profilu,alebo absolune vysky? A este aka je minimalna vyska vody pre plavbu v koryte vyznacenom bojkami, odkedy sa povazuje usek za nesplavny. Vdaka vsetkym

[Denis]

Nikdy som sa o to špecialne nezaujímal, pretože pre nás je Dunaj splavný vždy. Horšie je to z nákladnou dopravou. Pokial viem tak na viacerých miestach sú cez Dunaj skalné prahy. To boli prirodzené brody a v lete sa dali koňmo prejsť. V minulosti to boli strategické miesta a ak to terén umožňoval, tak sa pri nich stavali opevnenia. Aj dnes sú to strategické miesta, ale skrz plavbu, teda stav hladiny pokial viem sa viaže k týmto miestam a znamená výšku hladiny od dna. Prvotný ciel stavby vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros bola práve stabilizácia hladiny a umožnenie plavby ešte večších nákladných kolosov po Dunaji. Po roku 90 objem prepravy výrazne klesol a začala sa zdôrazňovať výroba elektriny, čím je el. drahšia, tým je dielo viac ospevované a jeho prenájom Enelu zatracovaný.
Ale pre vodákov je to jednoznačné, čím je nižší stav, tým viac táborísk a pláží. Pre padlerov ale aj pomalší prúd, čo zasa teší motoristov zo slabšími motormi.

[Milos]

Denis, už som zažil suché leto, keď som prešiel peši Dunaj bez toho aby som si namočil kraťasy ...
bol to iba potôčik medzi kameňmi po ktorých sa dalo preskákať alebo prebrodiť vo vode po kolená. Ale bolo to dávno pred realizáciou Gabčíkovskej zdrže.

[Denis]

Ale áno, bolo to niekedy v 1947 Ja chodím na Dunaj od r.1980 a vody vždy bolo dosť. Ale ak by hrozil stav aký popisuješ, tak to istotne každý spozná a nemusí ani bývať pri Dunaji .