Výrobca Linssen, dĺžka 12,38m, šírka 3,80m, ponor 1,20 m, motor Volvo Penta 200HP
Loď má 25 rokov, najazdených má cca 2200 motohodín a je po prvom majiteľovi, teda v dobrom stave. Vlastním ju 5 rokov a doteraz som na nej naplával vyše 7000 km po Holandsku, Belgicku a hlavne po Francúzsku. Pohodlne odvezie 4 osoby, piaty musí spať v salóne.
Plavbu sme plánovali dlhšie, tento okruh si vyžaduje aspoň 14 dní ale dá sa absolvovať aj za desať dní. Plavbu sme začali v marine Koejac v Štrasburgu, kde loď zimovala. Odzimovanie a vyzbrojenie trvalo pol dňa aj s nákupmi zásob a 19.5. sme vyrazili na Rýn cez komoru, ktorá oddeľuje prístav a kanál Marna Rýn od vlastného Rýna. Rozdiel hladín bol minimálny vzhľadom na vysoký stav Rýna, čo sa nám hodilo, lebo vďaka silnému prúdu sme fičali pomerne rýchlo. Celú plavbu nás sprevádzal dážď a bolo chladno, napriek mojim sľubom že predsa v máji už musí byť teplo. Posádka si ale zobrala teplé veci takže nebolo čo riešiť. Našťastie loď má kúrenie a kormidlovať sa dá aj zvnútra. Prvý deň sme absolvovali tri plavebné komory, premávka nákladných lodí bola dosť hustá, komory veľké takže sme nemuseli dlho čakať. Komora Rheinau a Iffezheim boli jediné komory na Rýne až po Koblenz, kde vteká Mosela do Rýna. O pol siedmej sme už boli vyviazaní v mestskom prístave v Speyeri. Prehliadka mesta sa konala až ráno, dážď neustával.
Ráno sa vyčasilo a moli sme po prehliadke mesta a raňajkách v miestnej pekárni vyraziť. Inak Speyer je veľmi pekné mesto, zvlášť miestna katedrála stojí za pohľad.
Plavba dolu Rýnom prebiehala bez problémov až na neuveriteľnú frekvenciu lodí, plaviacich sa hore prúdom, pri tridsiatej lodi sme to prestali počítať.
Pôvodný plán bol vyviazať sa v Mainzi ale nedalo sa, marinu od rieky oddeľoval nízky most pod ktorý sme sa nezmestili. Pokračovali sme preto ďalej až sme objavili malú marinu v Rudersheime s veľmi príjemnými ľuďmi a všetkým čo do dobrej mariny patrí teda aj reštauráciou. Tu nás navštívili známi jedného člena našej posádky takže sme sa dosť podozvedali o okolí.
Ráno sa nám podarilo vyraziť už o deviatej s cieľom doraziť do Koblenzu. Frekvencia lodí na Rýne neustávala, našťastie opačným smerom. Na lodi zvyknem mať autokameru pustenú celý deň a večer vyberiem a archivujem pár pekných záberov a po plavbe vyrobím krátke video. Ako napotvoru keď sme sa plavili okolo známej skaly Lorelei kamera skolabovala a druhá nebola nabitá.
Inak údolie Rýna to sú hrady a vinohrady, nakoniec to nás sprevádzalo po celej ceste.
Do Koblenzu sme dorazili okolo tretej, odbočili sme na Moselu a po preplavení komory sme sa vyviazali v marine, peknej, vybavenej, žiaľ dosť ďaleko od mesta ale taxíky premávajú aj tu. Zostali sme tu tri dni pre neodkladné povinnosti jedného člena posádky ale nenudili sme sa. Koblenz stojí za zastávku, hlavne pevnosť na druhom brehu, ktorú s mestom spája lanovka.
Na fotografii vidno ústie rieky Mosely. Tri dni sme využili obhliadku mesta a na skultivovanie lode a odskúšanie slnečných clon pretože ak pečie slnko v lodi je pomerne teplo, minule sa mi roztopila vosková sviečka v pohári. Inak zaujímavá bola zostava taxikárov čo nás vozili, dvaja Turci už narodení v Nemecku, jeden Pakistanec a jeden Ukrajinec. Nemec ani jeden.
Po troch dňoch sme konečne vyplávali proti prúdu Mosely, bol takmer zanedbateľný. Potrase boli len dve komory, obidve sme prešli za tou istou nákladnou loďou, nemohla sa veľmi ponáhľať, rieka je tu samá zákruta. Tesne pred večerom sme dorazili do mariny v Tries, ktorá je spojená s kempom. Toto bol pozoruhodný fenomén Mosely, každých pár kilometrov veľký kemp a plný prívesov a camperov. Pred niektorými prívesmi si majitelia už pestujú svoj privátny trávnik a vysádzajú kvety a kríky. Veľmi ma to neoslovilo.
Ďalší deň sme vyrazili pomerne skoro, pred nami boli tri komory. Pri prvej sme čakali dve hodiny kým nás pustili, pri druhej „len“ jeden a pol hodiny, tretiu sme našťastie prešli rýchlo, lebo nás dobehla nákladná loď. Vyviazali sme sa večer na mestskom móle v meste Trabrach, síce bez elektriky ale blízo centra.
Vďaka peknému počasiu sme mohli vyraziť už skoro ráno, báli sme sa že štyri komory nás zdržia ale nestalo sa. Všetky sme prešli rýchlo a po 90 km sme sa vyviazali v marine v Trieri. Marina je kus cesty za mestom, znovu taxík a išli sme do mesta.
Priateľ jedného nášho člena posádky nás zobral do vinárstva za mestom kde chodia len miestni, veľmi fajn zážitok. Treba povedať, celé údoli Mosely je takisto lemované hradmi a vinohradmi, obidvoje udržiavané, víno výborné, jedlo nakoniec tiež aj keď to nie je Francúzsko.
V Trieri sme dozvedeli nemilú správu, a to, že jedna komora na Sarre je mimo prevádzku takže zmena trasy, našťastie sa dá ďalej plaviť cez Luxembursko do Francúzska a na kanál Marna Rýn sa napojiť pred Nancy. Volíme samozrejme túto možnosť aj keď je to o cca 100 km dlhšie ako sme plánovali. Vyplávali sme o siedmej pretože sme plánovali doraziť do Metz, čakalo nás 100km. A nezastavili sme sa ani v Schengene.
Metz a vlastne trasu od Schengenu už poznám takmer naspamäť, niekoľkokrát som si ju prešiel, keď som mal loď v Toule. Takže prehliadka mesta a ráno sme vyrazili smer Nancy. Tu sme sa odpoludnia vyviazali a prešli sme si mesto. Vraj najkrajšie námestie vo Francúzsku, dal ho vystavať Lotrinský kráľ Stanislas Leszczinski, svokor Ľudovíta XV. Mal vkus.
Stala sa nám taká nemilá vec a síce keď sme sa preplavovali cez komoru pred Nancy mali sme dostať diaľkové ovládanie na komory ale bola nedeľa a obsluha sa asi venovala sieste. Takže sme stáli pred komorou a telefonovali obsluhe, že komora sa neotvára, prišiel chlapík, komoru otvoril a nepýtal sa či máme diaľkové ovládanie. Prešli sme komoru a pri ďalšej čakáme znovu a vtedy mi došlo čo sa vlastne stalo. Našťastie nás dobehla nemecká loď a s tou sme prešli ďalšie komory až pri jednej sa objavil človek z VNF, čo je podnik spravujúci vodné cesty v celom Francúzsku a na otázku či náhodou nemá diaľkové ovládanie tak nám jedno priniesol. Na tejto trase už komory výrazne zhustli, pokiaľ sme sa večer vyviazali v Lagarde tak sme prešli 14 komôr.
Výrazne sa oteplilo a keďže mosty na kanáli sú len 3,5 metra nad hladinou museli sme sklopiť ako bimini tak aj radarový oblúk s plátenou strechou takže slniečko pražilo priamo na nás. Pred nami bola komora s výškovým rozdielom 16 metrov. Ostatné komory dvíhajú lode od 2 do 4 metrov. Po tejto komore nasleduje takzvaný summit, teda úsek s najvyššie položenou hladinou kanála, v tomto úseku bol dlhý 33 km. Takže po tejto komore sme sa plavili už bez komôr do malého mestečka Niderviller, v minulosti známym výrobou keramiky. Doteraz ju tam predávajú, vyrába sa podľa starých vzorov ale niekde inde. Je tu pekná marina s charterovou bázou.
Ráno sme vyplávali k najzaujímavejšiemu úseku plavby. Čakali nás dva tunely a lodný výťah Arzviller.
Prvý tunel má len 430 metrov zato druhý má vyše 2300 metrov je v prevádzke od roku 1865. Prešli sme bez problémov, na niektorých miestach nesvietili svetlá tak sme si museli vypomôcť baterkou. Zato charterová loď, ktorá išla za nami vydávala dosť čudné zvuky ako narážala do stien tunela. Ale charterové lode sú odolné. Po ďalších cca 5 km prichádzame k lodnému výťahu. Postavili ho v šesťdesiatych rokoch a nahradil 17 komôr s výškovým rozdielom 44 metrov. V komorách bol problém s dostatkom vody a vraj prejazd týchto komôr trval aj celý deň.
Po výjazde z výťahu už nasledovalo Saverne, krásne mestečko s obrovská zámkom kardinála Rohana a krásnymi domami. Pred jednou komorou sa stala ale nepríjemná vec, niečo sa dostalo do bowthrusteru a jeden bowthruster nešiel vôbec, hoci motor sa točil a druhý vydával nepríjemné zvuky ale ešte fungoval. Po príjazde do mariny sa ukázalo, že na jednom sa utrhol istiaci kolík, takže ten potom fungoval ale na druhom odišla prevodovka a ako sa ukázalo náhradné diely na tento typ už neexistujú takže veľká oprava a loď nakoniec musela z vody a namontoval sa nový bowthruster. Plavbu sme ale bez problémov ukončili. Veľmi príjemná marina s priateľskou obsluhou. Obchodíky reštaurácie všetko na jednom mieste. Zo Saverne to už nie je veľmi zaujímavé, našťastie do Štrasburgu to je už len jeden deň plavby, spestrený záchranou mladej labute o čo nás požiadal dav ľudí na brehu čo sa jej snažili pomôcť. Zjavne prehltla nejakú rybársku návnadu. Čo sa s ňou stalo nevieme ale brali ju k veterinárovi.
Večer sme už len vyčistili loď a zašli do mesta na večeru a večernú prechádzku.
Takú krásnu katedrálu ako je v Štrasburgu by bolo hriechom obísť. A ráno už len cesta domov.
Celkom sme uplávali 808 kilometrov, prešli sme 79 komôr, dva tunely a jeden lodný výťah. Pekná plavba.