V Belehrade sa dlho nezdržím, z rieky Sáva sa vrátim na Dunaj a pred mnou je železný most, pod ktorým sedia rybári v rôznych pramiciach, čakajúc na svoje úlovky. Slnko pomaly zapadá tak musím hľadať miesto na prenocovanie. Som na km 1140 pri dedinke Ivanovo a do dedinky vteká rameno s možnosťou zakotvenia. Na GPS vidím že
8 km predo mnou sú aj tri ostrovy. Ja sa rozhodnem že spánok bude príjemnejší na samote, bez štekotu psov a ľudí. Jeden z ostrovov má dĺžku skoro tri km, tak zaň zakotvím a potom sa navečeriam. Po večeri prezerám GPS, z ktorého zisťujem že dnes mám splavených 130 km. Každým dňom sa vzďaľujem od domoviny, od rodiny a kamarátov.
Čím som ďalej, tým viac pociťujem potrebu im zatelefonovať. Mojou psychickou podporou je babka s ktorou si každý večer voláme a občas aj Denisom. Pocit istoty mi dáva Denis s partiou, ktorý sa taktiež plavia po Dunaji úsek z
Medveďova po Džerdap I.
Síce sú vzdialený cca 500 km za mnou, ale sú......
Ráno zavčasu sa zobudím na trepotanie plachty, a zisťujem že včerajší osviežujúci vietor v noci zosilnel. To mňa znepokojuje lebo pred sebou mám úsek Dunaja ktorý sa už rozlieva do šírky a miestami dosahuje aj 7 km. Viem zo skúseností z Hrušovskej priehrady, kde je šírka len 3 km, čo spraví vietor s Dunajskou vodou, na otvorenom priestranstve za vetra. Som pri mestečku Dubovac a vietor neustáva a ja zvažujem či pokračovať alebo zakotviť v zátoke pri mestečku. Ťažko sa rozhodnúť.
Vietor môže trvať aj viac dní, ale aj zosilnieť. Ja si spomenie na naše jarné testovacie
plavby po Dunaji doma s Denisom, ja som testoval aj v nečase za silného vetra.
Taktiež verím Švédskym konštruktérom, že ten čln čo stvorili niečo musí vydržať.
Po zvážení sa rozhodnem plaviť ďalej a opustím ostrov. Tých 12 km na otvorenom priestranstve, vtom vetre nebola príjemná plavba, ale to zvládam, až na to že pri tých vlnách mi všetko v člne popadalo z vešiakov a z regála na podlahu. Pred sebou po ľavo boku konečne mám Rumunské hranice. Teraz zvažujem či zostať na strane Srbska či sa preclím do Rumunska. Doma mi babka i známi tlačili karelaby do hlavy, ako je to v Rumunsku, okradnú ťa ......aj preto sa rozhodnem zostať pod srbskou vlajkou, a predsa aj reč je bližšia. Som pred mestom Kolubáč, tak sa zastavím, lebo si potrebujem dokúpiť benzín. Benzinka je hneď pri vode, prelejem z bandasiek všetko do hlavnej nádrže a idem na čerpačku. Tam sa opýtam na obchod s chlebom a vodou. Obchod je kúsok, lenže majú zatvorené. Mám natankované 56 l a to som potreboval. Naštartujem motor a pomaly sa nechám unášať prúdom Dunaja a za dosť veľkého hojdania prichádzam ku starej hradnej zrúcanine. Vytiahnem fotoaparát a začnem fotiť. V tom z okienka hradu na mňa kričia babenky a ukazujú aby som sa vrátil trocha nazad že aj mňa chcú mať v zábere. Ja im vyhoviem, lebo robiť modela v mojom veku je potešujúce. Jedna z nich si rýchlo sadá do okna a druhá ju fotí a ja ju tiež fotí z vody.
Pomaly ma Dunajsky prúd unáša a vtom zbadám v strede Dunaja trčiacu skalu, tak to si chcem tiež ofotiť a z blízka, tak sa vraciam proti prúdu kým nie som v jej blízkosti.
Strašne mi vadia na tej skale tie hrdzavé značky a maják, tak tú skalu obídem a natočím čln aby som aj ja mohol biť v zábere, nastavím samospúšť, položím foťák na búdku a čakám na cvaknutie. Záber sa nevydaril tak skúšam ďalej kým sa mi ten záber nepodaril. Som blízko brehu, na strane Rumunska a zrazu neviem odkiaľ sa vynoril policajný čln. Hneď zamierili ku mne a vravia niečo po anglicky. Ja zakývam hlavou a vravím
No - Engliš.
Oni to pochopili a začali používať reč ktorému aj hluchý porozumie.
Ukáže na srbskú vlajku a ukazuje smerom na Srbskú stranu.
Áno súhlasne prikývnem.
Policajný čln sa odplaví a ja sa poberiem do Kolubačskeho kaňonu. Počas plavby sa mi stále spúšťa alarm hlbokej vody. Mám ho už nastavený na hĺbku 30 m. Teraz ho nastavím na 50 metrovú hĺbku a pokračujem cez nádhernú krajinku. Trocha špatí krajinu Rumunská strana Dunaja. Vedľa vody je vybudovaná cesta ktorú stavali brutálnym spôsobom.
Keď im stála v ceste hora, tak z nej jednoducho kus odstrelili a buldozérom natlačili do Dunaja. Srbská strana je pravý opak. Cesta vedie cez množstvo tunelov. Za pomalého stmievania sa predo mnou na svahu srbskej strane niečo zaligoce. Zoberiem ďalekohľad a skúmam čo to môže biť. Neveriac mojím očiam, sa tam nachádza dlhá vysvietená
budova celá zo skla. Počas 40 km plavby, sem tam domček a zrazu toto. Otočím čln proti prúdu a skúmam budovu. Pripomína mi tá budova veľkú autobusovú stanicu. Neviem čo to je, tak musím uspokojiť moju zvedavosť a sa rozhodnem pristáť pri brehu. Horko ťažko vyleziem hore, prídem k budove kde sa vo vnútri svieti a vidím nejaké vykopávky. V tom príde nejaký chlap a spýtam sa ho, čo tam je ? Odvetí mi.
Múzeum „Lepenski Vir“
Ani som si neuvedomil a už je skoro tma, tak sa rýchlo vraciam k člnu a na GPS hľadám miesto na zakotvenie. Mám šťastie kúsok predo mnou je malá zátoka a za pomoci GPS sa k nej priplavím a zakotvím. Niečo si zajem a uložím sa na spánok. Na svitaní sa zobúdzam na kikiríkanie kohúta. Strmé útesy, hustý les a kohút ?
Za chvíľu zas počujem nad hlavou idúce auto. Čo sa mi sníva ?
Po rozvidnení skúmam okolie a zistím že nado mnou vysoko, je cestný most ktorý som včera po tme nevidel a zakotvil som pod ním. Po preskúmaní okolia hneď vyrazím, lebo dnes ma čaká nákup a plavebná komora Djerdap I. Nechávam sa unášať vodou a s veľkým záujmom sledujem okolitú krajinku. Kúsok pri brehu zbadám rybára v člne ako vyťahuje z vody sieť, priblížim sa k nemu a pozdravím. V ruke mu ukazujem fotoaparát a spýtam sa ho, „ mogu fotiť“ ?
On mi zahanbene ukazuje svoj potrhaný sveter. Vravím mu „snáď nepôjdeš teraz domou pre kravatu, to aj ja doma tak na rybách, nič si z toho nerob“. Spravím niekoľko záberov a rozlúčime sa. Už začínam pociťovať hlad a na mape vidím že prichádzam k dedinke Donji Milanovac. Je tam mólo, pristanem tam a idem si nakúpiť. Hneď ako vystúpim zacítim vôňu pečených klobás a ako stopovací pes sa ponáhľam k stánku s dobrôtkami. Pani má na grile dve klobásky, ja jej ukážem na prstoch 6 kusov + dve chrumkavé žemle. Pekne mi to zabalí a teraz spokojne kráčam do vedľajšej pekárničky po chlieb. Chlieb nevidím tak si pýtam desať rožkov a ešte ukážem na velikánske žemle, prosím dva kusy. Predavačka všetko dá do tašky, zaplatím a idem ku člnu. Pri člne sú chlapi a očumujú môj čln a keď ma zbadajú jeden sa spýta „odkiaľ si“ ? Ja mu ukážem na slovenskú vlajku a vravím, „ja slovačka“.
Ty ideš po Dunaji ?
„Áno ja idem po Dunaji do Sulini“.
Jeden z nich nerozumie a druhí mu vraví Čechoslovakia. Aha ? slovačka, potľapká ma po ramene a odchádzajú. Ja nasadnem, ukladám nákup a až teraz zistím prečo sa mi zdalo že v pekárničke som akosi veľa platil. Tie žemle som si pýtal dve a predavačka mi zabalila síce dve, ale bochníky. Takže teraz mám dva bochníky, krát sedem žemlí = 14 kusov. No vrátiť to predsa nepôjdem, však sú ešte teplé a chrumkavé. Nasadnem do člna a vychutnávam klobásové žemle kým sú teplé. Po jedle pozriem mapu a za dedinkou je zátoka ktorá vedie k ďalšej dedine Mosna. Je len pól ôsmej tak si pôjdem obzrieť zátoku. Vplavím sa dnu a z diaľky vidím most, ktorý je moc nízko a neviem či sa zmestím. Pod mostom sa zmestím tak sa pomaly preplavím a na brehu vidím na niekoľkých miestach niečo dymiť, tak sa idem pozrieť. Pri brehu sú postavené pece v ktorých sa asi vyrába drevené uhlie. Po štyroch km prídem k dedinke Mosna tam sa otočím a vraciam sa späť na Dunaj. Pokračujem ďalej a v diaľke asi tristo metrov na Rumunskej strane, oproti sa rutí veľká pramica s turistami. Zrazu sa mi stratia, nie sú nikde. Nevidím ich. To predsa nie je možné, zátoka žiadna, strmé útesy a zrazu ich niet. Prichádzam bližšie a vidím ich čln ale bez ľudí. Zamierim k člnu a vtom zbadám malé drevené mólo z ktorého vedú schody medzi kríky. Po schodoch sa vracajú ľudia k člnu, nasadnú a mieria ku mne. Rumun pri kormidle pozdraví a ukazuje mi, choď pozrieť.
Spýtam sa ho „polícia je kde“ ? Ukazuje dole, sú ďaleko...
No ja som zvedavý čo tam je a prejdem na rumunskú stranu pod srbskou vlajkou.
V prípade ak ma čapnú, poviem im, motor nedobre. Rýchlo sa vyviažem k mólu a vybehnem po schodoch hore a vidím drevené sedenie , informačnú tabulu s fotografiami uniformovaných vojakov a vchod do jaskyne. Vbehnem do jaskyne je tam tma a strašná zima. Spavým fotky a zoberiem si jednu skalku do zbierky. Táto je už siedma. Ešte tri a budem mať z plavby Dunajom zo všetkých štátov ktoré preplavím. Nechcem sa dlho zdržiavať a rýchlo sa vraciam späť. K môjmu člnu sa približuje ďalšia pramica po prúde, ale vidím že už neubrzdí a prudko narazí do prednej časti môjho člna a odlomí mi predné solárne svetlo, ktoré člupne do vody a mám po svetle. Rumun si z toho nič nerobí a vraví mi „choď dvesto metrov hore je tam ďalšia jaskyňa“. No to už nebudem pokúšať osud, radšej sa rýchlo vrátim na srbskú stranu a pokračujem v plavbe. Pred km 970 sa spustí alarm hlbokej vody kde úžasom pozerám na obrazovku ktorá ukazuje 57,4 m. o dva km poniže hĺbka rovných 62 m. Na tomto úseku je Dunaj úzky a voda sa obrovskou rýchlosťou prediera medzi vysokými horami. Som pred pravoslávnym kostolom a hĺbka Dunaja v týchto miestach dosahuje 77,2 m.
Otočím čln proti prúdu pri kostole a fotím ale ten kostol sa mi nezdá, je iný ako ho prezentoval Denis vo svojej reportáži. Je 12,30 a k plavebnej komore Djerdap I. mám už len 24 km. Pred sebou mám nemeckú nákladnú loď tak sa ju snažím dobehnúť, tak to teraz valím naplno. Pred komorou ju dobehnem priplavím sa k nej a ukazujem kapitánovi lode. „Ty zavolaj vežu, že ja chcem prejsť komorou“. Kapitán ma hneď pochopil a vidím ako berie vysielačku a volá vežu. Vyjde na mostík a ukazuje aby som išiel za neho a počkal kým sa v komore priviaže. Z bezpečnej vzdialenosti pozorujem ako s tou obrovskou zostavou manévruje v komore a konečne mi ukazuje aby som sa vplavil do komory a uviazal sa ku bitve vedľa neho. Urastený chlapík z osádky po srbsky sa ma spýta, „odkud ideš“ ? „Odkud, no Kelheim, Wien, Bratislava, Budapešť a som tu“. Vtom sa na mňa veľkým krikom vyrúti. „A Beograd ne“ ? „Jasné aj Beograd“. Konečne sa vráta za nami zatvoria a voda začne klesať. Po klesnutí sa predné vráta otvoria a kapitán lode mi ukazuje aby som sa presunul na druhu stranu, lebo sa potrebuje odviazať a spraviť manéver pri ktorom ma môže pripučiť. Okamžite sa odviažem a presuniem ako mi nakázal. Začne s manévrom a ja netrpezlivo čakám, nech už vyjde z komory, som za ním šesť metrov a jeho motory dosť rozbabrú vodu. Nejako sa mu nedarí a za veľkého škripotu narazí do steny komory na miesto kde som pred chvíľou bo vyviazaný.
Bože keby som tam ostal, zo mňa bi teraz bolo krmivo pre ryby a môj hliníkový čln by putoval zlisovaný do zberne farebných kovov !
Konečne si vydýchnem keď vidím ako sa vzďaľuje a opúšťa komoru. Ja sa neponáhľam a pozerám ako vychádza von. Už je za vrátami a spomaľuje. Bože čo to stvára, prečo nejde, čo je opitý ? nejako ide nakrivo a narazí znova do steny.
Dedko račej zostaň v bezpečí, pomyslím si. Keď už loď narovná vidím ako tesne vedľa neho sa pomaly plavý oproti mne druhá loď. Kurník to je čo ? prečo nečakáš kým opustíme komoru ? Pomaly sa doplavil ku mne a oproti sa vyviazal. Z kecafónu zrazu počujem, slovačka idi ! Ja mám ísť ? nejdem, kým pred mnou je ten opilec !
Nech odíde on, až potom ja ! pomyslím si. Z vedľajšej lode mi Tiež ukazujú choď.
Ja im ukazujem pred seba na loď a vravím, kam mám ísť ? však predo mnou je veľká loď ! Zhora na mňa tiež kričí chlap a ukazuje aby som okamžite išiel. No dobre pôjdem. Pomaly ako mačka ku koristi, sa celí spotený priblížim k vyviazanej lodi a vtedy pochopím prečo bol ten cirkus predo mnou. Loď sa znova vyviazala lebo nasledovala druhá komora. 30 m výškový rozdiel sa preplavuje na dva krát. Rýchlo sa uviažem tesne za vrátami a v napätí čakám. Vráta sa za mnou zatvoria a voda začne klesať. Zrazu počujem strašné pukanie ktoré sa v komore ozýva. Otočím sa a s nedôverou pozerám na obrovské vráta. Dúfam že keď ten veľký tlak vody toľké roky vydržali, tak to teraz vydržia tiež !
Nad hlavou, mi ako na potvoru ešte aj premáva mostný žeriav s niekoľko tonovým bremenom. Už sme konečne dolu a ja rýchlo opúšťam komoru. Celé hrôzostrašné preplavenie trvalo cez dve hodiny. Už je tma a ja pri dedinke Mala Vrbica chcem zakotviť za ostrovom, ale je plytká voda ktorá je zarastená s rastlinami a za ostrov sa nedostanem. Musím ostať na kraji plavebnej dráhy ktorá je tiež zarastená. Rozbehnem sa k brehu nadvihnem motor a podarí sa mi pristáť pod statnou vŕbou ktorej konáre trčia nad vodu. Vyhodím kotvu, ktorej moc neverím a pre istotu sa ešte aj vyviažem k jednému konáru. Je čas volať babke aby nerobila doma paniku. Ráno zavčasu ma budí okoloidúca nákladná loď ktorá ide dole prúdom. Ja sa odplachtujem a pozerám v akom jahodovom sade som včera pristál. Pozriem mapu a k plavebnej komore Djerdap II. mám 62 km. Bolo bi dobre tam dôjsť s loďou ktorá preplávala okolo pomyslím si. Rýchlo sa odviažem vytiahnem kotvu, vymotám sa z rastliniek a idem dobehnúť loď. Pred sebou v diaľke vidím riadiacu vežu, ale žiadnu loď. Som pred komorou a nie je kde pristáť, telefón nikde. Vrátim sa asi dvesto m späť k betónovému brehu, vyskočím z člna a vtom zacítim strašnú bolesť !
Vyzujem papuču ( Made in čína ) a zistím že z nohy mi tečie krv. Po ošetrení dokrívam ku komore a chlap sa ma pýta, čo tu ? chcem prejsť komorou vravím mu.
Musíš čakať, táto loď ktorá je v komore sa preplaví a potom aj mi ideme cez komoru. Vrátim sa ku člnu nasadnem a krúžim pred komorou. Zrazu počujem piskot, otočím sa a chlapi sediaci v pramici ma volajú k sebe. Prídem k nim a vravia tuná čakaj vedľa, loď už ide a za chvíľu pôjdeme aj mi. Loď vyšla a mi ideme do komory, ja sa viažem na jednu stranu oni na druhú. V tom sa z veže ozve obsluha cez yysielačku jednému z chlapov ktorý sedia v pramici oproti mňa a začnú spolu rozprávať. Ja spozorniem na slovo slovačka a hneď mi je jasné že reč je o mne. Chlapík sa otočí ku mne a spýta sa loď tvoja jaka ? štyri metre vravím. Nie meter a ukazuje k vodnej hladine, pochopil som že sa pýta na výšku člna, ja mu vravím 55 cm. Obsluhe sa asi nezdala veľkosť môjho člna, tak to overoval.
( Bodaj bi nie keď pred chvíľkou mal v komore tlačnú zostavu ktorá mu zaplnila celú tristodesať metrovú komoru )
Teraz už zatvoril za nami vráta vypustil vodu, otvoril predné vráta a konečne mám za sebou poslednú plavebnú komoru na Dunaji !
Po troch km som pri meste Prahovo kde sa musím vycliť zo Srbska. Pri brehu je stará loď, na ktorú sa vyštverám po spustenej pneumatike ako opica. Z budovy vyjde urastená srbská colníčka, pritiahne k dverám starý plastový stôl a stoličku, poutiera ich a s úsmevom ma posadí. Rýchlo vybaví formality, dá výstupnú pečiatku a popraje mi šťastnú plavbu. Po 14 km plavby prichádzam k Bulharským hraniciam, a po piatich dňoch plavby cez Srbsko, na km 845 opustím nádhernú krajinu.
Doplnil som benzín v Kolubači
Uploaded with
ImageShack.us
Kolubačský "Devín"
Uploaded with
ImageShack.us
Babenky v okne
Uploaded with
ImageShack.us
Aj pod zrúcaninou vedie tunel
Uploaded with
ImageShack.us
Túto skalu v strede Dunaja, možno nechali na pamiatku( Kataraktov )
Uploaded with
ImageShack.us
Dunaj sa prediera týmto údolím
Uploaded with
ImageShack.us
Muzeum - Lepenski Vir
Uploaded with
ImageShack.us
Pod týmto mostom som prespal
Uploaded with
ImageShack.us
Všade prítomný rybári
Uploaded with
ImageShack.us
1 žemla + 1 žemla = 14 žemlí
Uploaded with
ImageShack.us
V tomto sa robí drevené uhlie
[IMG=http://img202.imageshack.us/img202/4797/deltatyri17.th.jpg][/IMG]
Uploaded with
ImageShack.us
Drevené mólo pred jaskyňou
Uploaded with
ImageShack.us
Z tejto jaskyni som si zobral skalku na pamiatku
Uploaded with
ImageShack.us
Z malého Rumunčeka určite vyrastie Dunajský vlk
Uploaded with
ImageShack.us
Denis čo sa zmenilo na tomto kostole ?
Uploaded with
ImageShack.us
Pomaly sa plavíme do komory Djerdap I.
Uploaded with
ImageShack.us
Takto som bol schovaný aby ma nerozpučila
Uploaded with
ImageShack.us
Konečne sa vráta otvorili
Uploaded with
ImageShack.us
Pred poslednou komorou Djerdap II.
Uploaded with
ImageShack.us
Cez papuču made in čína sa toto prepichlo
Uploaded with
ImageShack.us
14.júla o 11.48 som pred colnicou Bezdan
19.júla o 11.48 som pred colnicou Prahovo
Keby som to naplánoval, tak to nedokážem...
Uploaded with
ImageShack.us
![[IMG=http://img202.imageshack.us/img202/4797/deltatyri17.th.jpg][/IMG]](http://imageshack.us/photo/my-images/202/deltatyri17.jpg/){kind=link}