Příspěvekod Denis » pon pro 04, 2006 12:06 am
Resumé, alebo hodnotenie v polčase.
Vzhladom k tomu, že nevyplávali na povrch niektoré doklady o kúpe materialov, tak rozdelím hodnotenie na tri? časti.
1.časová náročnosť, pracnosť.
2.Nelutujem že staviam príliš malú loď, alebo nemohol som radšej niečo menšieho?
3. Kolko to doteraz stálo / za material./
Na webovej stránke Hartleyho píšu, že yachty TS sú jednoduché na stavbu pre amatérov. Dopĺňam, že pre manuálne zručných amatérov. Ale stavba v skutku ide rýchlo, za predpokladu, že ovládate technológie, poznáte materialy a venujete dostatočnú pozornosť príprave.
Uvediem príklady. Prekreslenie rebra z výkresu na papier a jeho vyrezanie trvalo cca 2,5 hod, teda jednej polovičky, druhá o niečo menej, teda vyrezanie celého rebra trvalo max. 5 hod. Rebrá na celú loď vrátane predného vezníka sa dajú zmáknuť za týždeň. Aj laťovanie išlo rýchlo jeden pár latí = jeden deň, teda asi 6 hod. Outdorove late, teda zdvojené, trvali dva dni, teda 2x 6 hod. Montáž kýlu, lepenie každej dosky tiež po 6 hod. Obšívku som zmastil za týždeň a pretmelenie pred olaminovaním za 3 dni. Samotné laminovanie aj s prípravou max. 3 dni s tým že na prácu s epoxidom treba aspoň dvoch ludí. Pretmelenie a prebrúsenie sa dá zmáknuť za týždeň, podla toho ako ste zvládli olaminovanie, ale jeden víkend a tri poobedia stačia. Farbenie, to je tak 4x po 3-4 hod. Tolko v skratke, ale vzápetí sa tlačí otázka, tak čo som na tej lodi robil od jari do jesene?!!!
Skúsim si odpovedať. V skratke, je to nedostatok skúseností, neznalosť technológií, nedostatočné poznanie vlastností jednotlivých materialov, nedostatočné technické vybavenie. Všetko je to spôsobené tým, že v kluboch, v lodeniciach sa prestali stavať lode a ustal tok informácií. Preto sa ani nevydávajú knihy o stavbe lodí / v slovenčine a češtine / lebo nie je trh, pre koho, keď nikto nestavia. Na webe nie je skoro nič, tý čo stavajú, tý si svoje vedomosti žiarlivo strážia a len keď niekoho vypátrate a priamo oslovíte, tak je ochotný niečo povedať. V starých knihách zo sociku tiež toho moc nie je a aj z toho je polovica zastaralá. Prekvapilo ma, ako málo je písané o laminovaní, žiadne praktické rady. Keď som odtočil z rolne plátno a ono sa začalo chovať ako živé striebro, bol som v šoku. A ešte len keď som ho priložil na epoxidom natretý podklad a potom druhú vrstvu, bubliny, stekajúca živica atď.Proste hororrr!!! Ale v knižkach ani "censored". Za prvé vtedy sa z epoxidom moc nerobilo, lebo bol sakramentsky drahý, kilo stálo vyše 100 Kčs a polyester snáď ani dvacku. A za druhé, tieto technológie v každej lodenici ovládali, teda v knihách sa o tom nerozpisovali, lebo to bolo všeobecne známe. No ale čo my chudáci dnes???!
Ale poďme konkétne. Rebrá som vyrezával dekopírkou, alebo priamočiarou pílou, či ako sa to ešte volá. Pásovku nemám. Rýchlo som zistil, že aj keď nemám najlepšiu pilu /narex profesional/ pilku musím mať špičkovú. Kupoval so od Metaba, všetky lacné z baumaxu stáli za pitel /pytel?/ hoven!!! Netlač na pílu, keď je tupá, to je jedno ludové porekadlo a tu platí do písmena a do bodky. Ale akokolvek som sa snažil a sústredil, rez nebol ideálne rovný a pracne som to opravoval rašplou. To bol zabiják času!!!! A pritom kotúčová brúska z 80-kou šmirglom by to zvládla ozaj v cukuletu. Zistil som to neskoro ,ale predsa.
Ďalej, zo začiatku som si pomocné dosky na zostavovanie rebier, montážnu stolicu a pod. rezal a hobloval sám. Neskutočná zdržovačka. Treba ísť za stolárom. Keď to vidíte, že za dve hodiny spraví na tých profi strojoch tolko čo vy za týždeň, tak je vám do plaču. Ale toto všetko a ďalšie boli len drobnosti. Skutočné zdržania boli tieto: teda technického charakteru: 1. pozdĺžne a outdorove late a po 2. laminovanie.
Late. Late spájate večšinou z dvoch kusov, lebo krásne drevo bez sukov a rovno rastené v dĺžke 6 m ťažko zoženiete. Ja som zohnal špicove drevo zo smrekovca / modrínu/ v dĺžke 3m. Stolár tie fošne ohobloval, narezal late, late prehobloval. Zatial všetko O.K. A začal rezať úkosy na zlepenie, tuším v sklone 1:8. Po týždni to vzdal. Tak som to začal riešiť sám. Ako tak som to narezal, ale od dokonalosti to malo ďaleko. Nechce sa mi to tu rozpisovať, je to na dlho. Ale lepiť sa to proste nedalo. Tak som každý ukos pribrusoval do dokonalej roviny. Najprv rašplou. To nešlo!!! Až vteda som prišiel na tú kotúčovú brúsku. Ale aj tak to bol heroický výkon. A trvalo to! No a potom ešte lepenie. Spoje nedržali. Predstavte si, že máte na kostre prilepené a našroubované lišty a o dva dni vám prasknú v tom lepenom spoji. Na šlak trafenie. Problém bol paradoxne vo vysokej kvalite dreva, bolo extrémne hutné a v mojej precíznosti, pri lepení som to stolárskymi svorkami stlačil ako v hydraulickom lise. Teda drevo som mal najskôr napustiť penetračným epoxidom, aby prenikol čo najhlbšie. A spoj sa nemá príliš lisovať, lebo epoxi vyžaduje k dokonalému spoju určitú hrúbku. Holt, chybami sa človek učí.
No a laminovanie, škoda hovoriť. Z trojdňovej záležitosti sa stala udalosť na tri týždne. To je na samostatnú story.
Ďalšia zdržovačka, netechnická, bola dovolenka. Išiel som na 10 dní do HR. Týždeň pred a týždeň po ani ranu. Mesiac v čudu. No a štvrtá vec čo ma najviac zdržala, bola nedokončená prestavba bytu. Začal som ju v zime, s tým, že v lete robím na lodi. Ale žena a deti ma premohli, tak som asi mesiac maloval a šrouboval skrinky, robil špalety a pod.
Tiež musím povedať, že večšinou som soboty a nedele nerobil. Niekedy som síce nevýslovne trpel, že nemôžem robiť na lodi, ale venoval som sa manželke a čiastočne zvyšku rodiny, hoci moje velké deti už na mňa kašlú. Sem tam som tiež pomáhal mojim rodičom. Otec už má 82 rokov, tak mu pomáham z vinohradom a zaobstaral som mu bukové drevo na zimu, samozrejme som ho aj rezal, rúbal a ukladal. Z velkou hrdosťou tiež musím povedať, že som bol 8x !!! na Dunaji s mojím gumákom a deviaty krát s kamarátom na jeho. Zo slzami v očiach na to spomínam a teším sa, že raz pôjdem znovu na dovolenkový splav na Dunaj a to aspoň na dva týždne!
Záver. Plachetnica dĺžky 4m až 6m sa dá postaviť za 1 rok, ak viete ako na to. Žiaden problém. Všetko je dostať, material, náradie, výbava. Problém je len jeden, že človek nevie ako na to. Ahoj.
. Já si stejně říkám, že to bude mít větší smysl, až budeme s ženou v důchodu. Jestli se dožiju. 
Pokud jezdím s rodinou na jeden týden, nemá smysl platit všechny poplatky, přepravovat, sestavovat, atd. Ale představa celého léta na své lodi, to už je jiná. 
. Prostě učitel. I to zdržuje stavbu. Cítím to ale tak, že na víc než na dva roky práce nemám ani síly, loď se musí udělat v jednom zátahu, jinak se k ní člověk přestane vracet a shnije mu na zahradě. Což je další problém, vyhřívaná garáž by se hodila, ale není.
56 
za 250 by som ti dal tu moju!
Ale zas budu mít v jednom novou garáž, kotelnu, dílnu, WC ...