Strašná búrka na mori
Moderátoři: Pepa, smike, vilma
windward-
FerenCS
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 637
- Registrován: pát srp 10, 2007 2:00 am
- Reputace: 2
- Bydliště: Zvolen
- Kontaktovat uživatele:
Listy z mora 06-2
Ahoj vospolok, už som tu chvíľu zaregistrovaný, ale zatiaľ som iba hltal, to čo iný napísali. Tak som sa rozhodol, že niečím prispejem.
Keď som na fóre objavil od Denisa výzvu, nech sa podelíme o zážitky z búrky, okamžite som si spomenul na moje listy z mora, ktoré som písal kamarátovi ktorý s nami bol po dva predošlé roky na lodi. Bol zvedavý, prečo sa nikto neozýva a nechváli čo sme zažili. Pravdu povediac boli sme po tej búrku dáky „rozhodený“. Nedá so to síce porovnať so zážitkami, ktoré sa odohrali na veľkú noc roku 2008, ale pre nás to bol vtedy silný zážitok a ja dnes si podstatnú časť toho dňa vybavujem veľmi dobre. Použijem originálny text, tak ako som si ho vtedy zapísal:
Listy z mora 06-2
Ráno 15.9.06 bolo hlučné a tvrdé. Fučalo takých dobrých ak nie viac no aj cez 15 knotov. Tvrdé bolo preto lebo keď som vykročil z lode na mólo v Osore, moja noha hupla akosi hlbšie a strepal som sa na prašnú zem. Hladina mora sa totiž o trochu zdvihla. Od prachu som bol celý červený.
Odrazili sme. Našli sme druhú posádku v blízkej zátoke a uviazali sa o ich loď. Na susednej lodi bolo veselo, raňajkovali a pripravovali sa vyplávať. Jeden člen posádky srandoval a len tak poznamenal, že počúval predpoveď, kde hlásili, že má fučať juh (bolo to JUGO) o sile 20knt, v nárazoch do 30knt. Boli sme v závetrí, nejako mi to nedošlo a nepripadalo ako nevhodné počasie na vyplávanie. Na susednej lodi refovali hlavnú plachtu. My sme vyplávali s plnými plachtami pozrieť sa na zakotvenú nákladnú loď ktorá bola po ceste.
More bolo pokojné, vlny do metra, zamračené. Minuli sme nákladnú loď, susedia išli viac vľavo v závetrí pobrežia, inak naokolo v našom kurze som nevidel žiadnu jachtu. Akurát sme stretli ďalšiu väčšiu nákladnú loď, ktorá išla oproti nám a pokojnou plavbou nás minula. Susedná loď zmizla.
Predpoveď počasia sa začala napĺňať. More začalo byť nepokojné, vlny sa začali zväčšovať, vietor kde tu dosahoval hodnoty 20knt. Sem tam nás pokropila slaná spŕška z vrcholku vlny. Trochu sme zrefovali plachty. Obloha a more sa sfarbilo do tmavomodra a všetko potemnelo, v diaľke bolo vidieť kde tu biele vrcholky vĺn. Niektorý členovia posádky zneisteli. Čím sme boli ďalej od pobrežia, tým sa počasie zhoršovalo, vlny začali rásť a my sme boli čím ďalej osamelejší.
V diaľke bolo vidieť závoje prehánok tiahnucich sa už po hladinu mora. Kde tu zapršalo, obliekli sme si vetrovky. Vlny sa začali pohrávať s našou loďkou. Videl som, že niektorý začali mať obavy. Vietor začal fúkať intenzívnejšie, prevládala sila 20ktn, kde tu v nárazoch udrel aj okolo 26 až 30. To už vlny narástli, že som mal problém sledovať kurz, vietor a valiace sa vlny. Keď nás prekvapila vlna zľava zozadu a boli sme na pol mokrý začal som mať obavy. Žiadna loď na blízku, tak som si myslel že som sám, neznalý veci a miestnych pomerov, vyrazil nerozvážne na more. To už boli vlny trojmetrové a boli sme po ďalších spŕškach kompletne mokrý. Hluk mora a vetra sa zvyšoval. Keď som niečo potreboval povedať, musel som kričať aby ma posádka počula.
Neminuli nás ani prehánky. Mali jedinú výhodu. Voda bola sladká a more bolo pokojnejšie. Ale občas som v nich videl len na pár metroch. Zlé bolo to, že keď som išiel po kurze vlny sa na nás valili z ľavoboku kolmo na náš smer plavby, čo sa mi zdalo nebezpečné. Tak som tam kľučkoval a snažil sa ísť ďalej. Vlny už boli väčšie ako tri metre, dovolím si tvrdiť že tam boli intervaly s tromi, štyrmi vlnami do päť metrov a išli husto za sebou. Loď sa medzi nimi úplne strácala, ako v hlbokom údolí. Keď sme prechádzali cez ostré hrebene, pripadal som si ako na vrchole hrebeňa medzi strmými zrázmi vedúcimi do údolí. Nechápem ako mohla byť vlna taká strmá a tiež výška vlny podľa mňa nezodpovedala sile vetra.
Raz nás jedna väčšia vlna prekvapila z boku, pobrala všetko z paluby čo nebolo dobre pripevnené. Stihol som sa iba letmo obzrieť doprava, v mori, niekoľko metrov od lode plávalo zopár drobností a niečo väčšie, modré. Na okamih som stŕpol, či niekoho nezmietlo z paluby. Ale všetci majú červené vesty a toto je modré. Bolo to igelitové vrece. Zbavili sme sa neekologicky odpadkov, čo už, nebolo čas to riešiť. Po chvíli som zistil, že vlna zobrala aj to čo bolo pripevnené, teda aj môj ďalekohľad ktorý bol priviazaný o stĺpik kormidla. Povedal som si, dobrá cena, bol som rád, že mám na palube aspoň všetkých členov posádky.
Niekoľkokrát sme refovali plachty, až nám z nich trčali iba malé vreckovky. Vietor už dosahoval 30ktn, v nárazoch 40ktn. Držal som sa zubami nechtami kormidla a mal s ním plno roboty. V nárazoch vetra sa jachta pár krát poriadne naklonila. Plachty sme úplne zrefovali a naštartovali motor.
Otočili sme sa viac po vetre na sever s úmyslom čo najskôr dosiahnuť pobrežie. Keď sme sa priblížili tak, že som videl ako sa vlny v obrovských gejzíroch rozbíjajú o pobrežie, usúdil som, že je to blbosť hľadať v mne neznámom pobreží útočisko v zátoke. Otočil som to radšej späť na našu pôvodnú trasu.
Husté závoje dažďa halili okolie do šera. Bola to stále divočina ale nám sa trochu zlepšila nálada, lebo sme v diaľke občas uvideli dve-tri jachty. Boli ako prízraky ktoré sa vynorili z údolí vĺn s minimálne zrefovanými plachtami kĺzali zľahka po vlnách. Posádka v kokpite sa skoro ani nepohla a za chvíľu mizli v závojoch dažďa. S počasím nemali problém, dokonca som mal dojem, že ich plavba očividne baví. Že bi si sem prišli zašportovať? Loď bola nestabilná, preto sme opäť vytiahli trochu plachty.
V diaľke som skorej vytušil ako uvidel maják Porer. Už sme boli všetci unavený a mokrý. Voda sa prevaľovala cez palubu striedavo zo všetkých smerov a sem tam zablúdila aj do podpalubia. More a vietor hučali, vlny sa na vrchole penili a prevaľovali. Zo všetkých síl som zvieral jednou rukou kormidlo, druhou som sa držal stĺpika kormidla aby som nezletel z nôh alebo z paluby.
Raz ma vlna tak zaskočila, že som sa nablízko a natvrdo zoznámil s palubou. Na okamih som bol otrasený a aj dnes si spomínam na ten pohľad z paluby na prázdne miesto za kormidlom. Ihneď som sa pozbieral a postavil naspäť za kormidlo aby som otočil loď do správneho smeru.
Mal som všetkého plné zuby a chcel som spolu s ostatnými aby sme to mali rýchlo za sebou. Najbližší breh bol ten, na ktorom stál maják, tam sa pristáť nedalo, museli sme ísť ďalej. Žiadna prestávka, cik pauza alebo time out na kávičku. Žiadny oddych, treba bojovať ďalej. Vlny, vietor, dážď, chlad a vyčerpanosť sa stupňovali. Kľučkovali sme pomedzi vlny, štverali sa na ich hrebene, kolmo aj pod ostrím uhlom, podľa toho ako som stíhal sledovať prichádzajúce vlny a otáčať loď do najlepšieho smeru.
Dokedy ešte? Keď sme minuli maják situácia sa trochu zmenila. Jednak sme zase zostali sami, jachty tak ako sa zjavili, aj sa nečakane odtratili, jedna sa vrátila nazad, išla si ešte asi „zajachtať“, jednak sme sa otočili po vetra a vlny na nás išli zozadu. Plavba bola pokojnejšia, nenakláňali sme sa tak z boku na bok, ale pozdĺžny náklon bol chvíľami dosť zaujímavý. Ponad kokpit a nadstavbu som sa striedavo pozeral do mrakov alebo do údolia vĺn. More a okolie zozelenelo. Skúšal som plavbu na motýľa. Celkom sa mi to darilo. Občas sa ešte dovalili dve tri väčšie vlny, ktoré skúšali našu ostražitosť a odolnosť jachty.
Zalievali nás prívaly dažďa tak hustého, že som občas videl na pár metrov. Boli sme ale ďaleko od brehu a jeden člen posádky kontroloval polohu dole v kabíne pomocou GPS. Bolo to únavné, naokolo sme videli len more, more a závoje dažďa. Po čase som začal na pravo rozoznávať v diaľke útesy a spenené more narážajúce do pobrežia.
Pomaly sme sa približovali k cieľu. Zrazu som začul zozadu hukot a zároveň sa začala jachta prudko dvíhať. Vycítil som ako sme sa začali natáčať doľava a nakláňať na pravobok, akoby more chcelo niekoho z nás vyhodiť cez palubu. Strhol som kormidlo prudko doprava. Jachta sa prestala otáčať, ale náklon sa ďalej zvyšoval a mi sme sa hľadeli cez pravobok rovno do tmavého mora. To musím zvládnuť! Niekto na mňa niečo kričal. Aj keď bol odo mňa dáky meter, pre hukot som mu nerozumel. Kormidlo zabralo, začali sme sa otáčať. Keď nás zalial vrchol vlny, už sme sa po nej šikmo kĺzali dole. Dúfam že to bol posledný pokus, keď mám more ukázalo svoju silu.
V diaľke sme uvideli prvé jachty idúce oproti. Ukazujeme im, že podmienky sú super. Nadšene a s uznaním nás zdravia. Ako sme sa približovali k zálivu vedúceho k Pule, vietor a vlny sa zmierňovali. Ako náhle sme zahli za vlnolam more sa pomaly upokojovalo. Bola to už pohoda. Mokrí a unavení ale šťastní, že sme to absolvovali s minimálnymi materiálnymi stratami. Zbalili sme záchranné vesty, zrefovali plachty a pomaly sme priplávali do prístavu. Druhá loď tam ešte nebola. Kapitán je skúsený, určite sa dade zašil. Ešte doplniť palivo. Aká bola naša radosť keď sme zbadali približovať sa susedov. Takže sa nezašili a išli za nami.
Na móle sme sa s veľkou radosťou zvítali. Boli možno ešte radšej ako my, že nás vidia živých a zdravých. Hneď sme to aj zapili. V zapätí sa objavili chlapi z chartrovky. Chceli si prehliadnuť loď. Vôbec im nevadilo že je tam binec a mokro. Ani škody ich dáko nezaujímali. Druhá loď mala malé škody. Mal som dojem, že majú radosť keď sa im vrátila celá a „nepoškodená“ jachta. Posádka nám prezradila, že keď sme sa pred búrkou rozdelili, išiel do závetria zrefovať viac plachtu a vyloviť gumák ktorý stratili. A tiež že mal kapitán prvý krát v živote na sebe záchrannú vestu.
Spáchali sme dáku hygienu, prezliekli sa do suchého a išli to patrične osláviť. Keď popri reštaurácii s hukotom prefrčal kamión, poniektorý sa strhli v obave že sa nás valí veľká vlna. Bolo veselo a musím uznať že som sa po dlhej dobe pár hodín nenudil a bojoval o prežitie. Zato zážitok to bol na nezabudnutie. Tu som zistil, že mora, búrok, vĺn a pod. sa netreba báť, ale treba mať pred ním rešpekt a úctu. S dobrou posádkou a pevnou loďou sa dá zvládnuť aj ťažká situácia.
V noci búrka pokračovala, ale nás sa to už netýkalo. Na druhý deň sme sa zbalili a upaľovali domov.
Poznámka na záver. Bol som prvý krát na lodi ako skipper a mali sme dve Sun Odyssey 34.2. Bol piatok, posledný deň plavby z Osoru do Puly pred odovzdávaním lodí.
Čo sa týka veľkosti vĺn, naše pozorovanie môže byť skreslené a človek má tendenciu preháňať, ale vtedy sme sa zhodli, že mali minimálne 4 metre. Po asi mesiaci sme s kamarátom, ktorý bol so mnou na lodi, boli na chate, kde bola časť strechy až po zem a bola zeleno-modrá a vysoká ako tie rozbúrené vlny. Ako sme si ju tak obzerali, domáci sa spýtal prečo nás zaujala. Keď sme mu v kocke povedali o našom zážitku, podotkol, že výška strechy je 6 metrov...
Keď som na fóre objavil od Denisa výzvu, nech sa podelíme o zážitky z búrky, okamžite som si spomenul na moje listy z mora, ktoré som písal kamarátovi ktorý s nami bol po dva predošlé roky na lodi. Bol zvedavý, prečo sa nikto neozýva a nechváli čo sme zažili. Pravdu povediac boli sme po tej búrku dáky „rozhodený“. Nedá so to síce porovnať so zážitkami, ktoré sa odohrali na veľkú noc roku 2008, ale pre nás to bol vtedy silný zážitok a ja dnes si podstatnú časť toho dňa vybavujem veľmi dobre. Použijem originálny text, tak ako som si ho vtedy zapísal:
Listy z mora 06-2
Ráno 15.9.06 bolo hlučné a tvrdé. Fučalo takých dobrých ak nie viac no aj cez 15 knotov. Tvrdé bolo preto lebo keď som vykročil z lode na mólo v Osore, moja noha hupla akosi hlbšie a strepal som sa na prašnú zem. Hladina mora sa totiž o trochu zdvihla. Od prachu som bol celý červený.
Odrazili sme. Našli sme druhú posádku v blízkej zátoke a uviazali sa o ich loď. Na susednej lodi bolo veselo, raňajkovali a pripravovali sa vyplávať. Jeden člen posádky srandoval a len tak poznamenal, že počúval predpoveď, kde hlásili, že má fučať juh (bolo to JUGO) o sile 20knt, v nárazoch do 30knt. Boli sme v závetrí, nejako mi to nedošlo a nepripadalo ako nevhodné počasie na vyplávanie. Na susednej lodi refovali hlavnú plachtu. My sme vyplávali s plnými plachtami pozrieť sa na zakotvenú nákladnú loď ktorá bola po ceste.
More bolo pokojné, vlny do metra, zamračené. Minuli sme nákladnú loď, susedia išli viac vľavo v závetrí pobrežia, inak naokolo v našom kurze som nevidel žiadnu jachtu. Akurát sme stretli ďalšiu väčšiu nákladnú loď, ktorá išla oproti nám a pokojnou plavbou nás minula. Susedná loď zmizla.
Predpoveď počasia sa začala napĺňať. More začalo byť nepokojné, vlny sa začali zväčšovať, vietor kde tu dosahoval hodnoty 20knt. Sem tam nás pokropila slaná spŕška z vrcholku vlny. Trochu sme zrefovali plachty. Obloha a more sa sfarbilo do tmavomodra a všetko potemnelo, v diaľke bolo vidieť kde tu biele vrcholky vĺn. Niektorý členovia posádky zneisteli. Čím sme boli ďalej od pobrežia, tým sa počasie zhoršovalo, vlny začali rásť a my sme boli čím ďalej osamelejší.
V diaľke bolo vidieť závoje prehánok tiahnucich sa už po hladinu mora. Kde tu zapršalo, obliekli sme si vetrovky. Vlny sa začali pohrávať s našou loďkou. Videl som, že niektorý začali mať obavy. Vietor začal fúkať intenzívnejšie, prevládala sila 20ktn, kde tu v nárazoch udrel aj okolo 26 až 30. To už vlny narástli, že som mal problém sledovať kurz, vietor a valiace sa vlny. Keď nás prekvapila vlna zľava zozadu a boli sme na pol mokrý začal som mať obavy. Žiadna loď na blízku, tak som si myslel že som sám, neznalý veci a miestnych pomerov, vyrazil nerozvážne na more. To už boli vlny trojmetrové a boli sme po ďalších spŕškach kompletne mokrý. Hluk mora a vetra sa zvyšoval. Keď som niečo potreboval povedať, musel som kričať aby ma posádka počula.
Neminuli nás ani prehánky. Mali jedinú výhodu. Voda bola sladká a more bolo pokojnejšie. Ale občas som v nich videl len na pár metroch. Zlé bolo to, že keď som išiel po kurze vlny sa na nás valili z ľavoboku kolmo na náš smer plavby, čo sa mi zdalo nebezpečné. Tak som tam kľučkoval a snažil sa ísť ďalej. Vlny už boli väčšie ako tri metre, dovolím si tvrdiť že tam boli intervaly s tromi, štyrmi vlnami do päť metrov a išli husto za sebou. Loď sa medzi nimi úplne strácala, ako v hlbokom údolí. Keď sme prechádzali cez ostré hrebene, pripadal som si ako na vrchole hrebeňa medzi strmými zrázmi vedúcimi do údolí. Nechápem ako mohla byť vlna taká strmá a tiež výška vlny podľa mňa nezodpovedala sile vetra.
Raz nás jedna väčšia vlna prekvapila z boku, pobrala všetko z paluby čo nebolo dobre pripevnené. Stihol som sa iba letmo obzrieť doprava, v mori, niekoľko metrov od lode plávalo zopár drobností a niečo väčšie, modré. Na okamih som stŕpol, či niekoho nezmietlo z paluby. Ale všetci majú červené vesty a toto je modré. Bolo to igelitové vrece. Zbavili sme sa neekologicky odpadkov, čo už, nebolo čas to riešiť. Po chvíli som zistil, že vlna zobrala aj to čo bolo pripevnené, teda aj môj ďalekohľad ktorý bol priviazaný o stĺpik kormidla. Povedal som si, dobrá cena, bol som rád, že mám na palube aspoň všetkých členov posádky.
Niekoľkokrát sme refovali plachty, až nám z nich trčali iba malé vreckovky. Vietor už dosahoval 30ktn, v nárazoch 40ktn. Držal som sa zubami nechtami kormidla a mal s ním plno roboty. V nárazoch vetra sa jachta pár krát poriadne naklonila. Plachty sme úplne zrefovali a naštartovali motor.
Otočili sme sa viac po vetre na sever s úmyslom čo najskôr dosiahnuť pobrežie. Keď sme sa priblížili tak, že som videl ako sa vlny v obrovských gejzíroch rozbíjajú o pobrežie, usúdil som, že je to blbosť hľadať v mne neznámom pobreží útočisko v zátoke. Otočil som to radšej späť na našu pôvodnú trasu.
Husté závoje dažďa halili okolie do šera. Bola to stále divočina ale nám sa trochu zlepšila nálada, lebo sme v diaľke občas uvideli dve-tri jachty. Boli ako prízraky ktoré sa vynorili z údolí vĺn s minimálne zrefovanými plachtami kĺzali zľahka po vlnách. Posádka v kokpite sa skoro ani nepohla a za chvíľu mizli v závojoch dažďa. S počasím nemali problém, dokonca som mal dojem, že ich plavba očividne baví. Že bi si sem prišli zašportovať? Loď bola nestabilná, preto sme opäť vytiahli trochu plachty.
V diaľke som skorej vytušil ako uvidel maják Porer. Už sme boli všetci unavený a mokrý. Voda sa prevaľovala cez palubu striedavo zo všetkých smerov a sem tam zablúdila aj do podpalubia. More a vietor hučali, vlny sa na vrchole penili a prevaľovali. Zo všetkých síl som zvieral jednou rukou kormidlo, druhou som sa držal stĺpika kormidla aby som nezletel z nôh alebo z paluby.
Raz ma vlna tak zaskočila, že som sa nablízko a natvrdo zoznámil s palubou. Na okamih som bol otrasený a aj dnes si spomínam na ten pohľad z paluby na prázdne miesto za kormidlom. Ihneď som sa pozbieral a postavil naspäť za kormidlo aby som otočil loď do správneho smeru.
Mal som všetkého plné zuby a chcel som spolu s ostatnými aby sme to mali rýchlo za sebou. Najbližší breh bol ten, na ktorom stál maják, tam sa pristáť nedalo, museli sme ísť ďalej. Žiadna prestávka, cik pauza alebo time out na kávičku. Žiadny oddych, treba bojovať ďalej. Vlny, vietor, dážď, chlad a vyčerpanosť sa stupňovali. Kľučkovali sme pomedzi vlny, štverali sa na ich hrebene, kolmo aj pod ostrím uhlom, podľa toho ako som stíhal sledovať prichádzajúce vlny a otáčať loď do najlepšieho smeru.
Dokedy ešte? Keď sme minuli maják situácia sa trochu zmenila. Jednak sme zase zostali sami, jachty tak ako sa zjavili, aj sa nečakane odtratili, jedna sa vrátila nazad, išla si ešte asi „zajachtať“, jednak sme sa otočili po vetra a vlny na nás išli zozadu. Plavba bola pokojnejšia, nenakláňali sme sa tak z boku na bok, ale pozdĺžny náklon bol chvíľami dosť zaujímavý. Ponad kokpit a nadstavbu som sa striedavo pozeral do mrakov alebo do údolia vĺn. More a okolie zozelenelo. Skúšal som plavbu na motýľa. Celkom sa mi to darilo. Občas sa ešte dovalili dve tri väčšie vlny, ktoré skúšali našu ostražitosť a odolnosť jachty.
Zalievali nás prívaly dažďa tak hustého, že som občas videl na pár metrov. Boli sme ale ďaleko od brehu a jeden člen posádky kontroloval polohu dole v kabíne pomocou GPS. Bolo to únavné, naokolo sme videli len more, more a závoje dažďa. Po čase som začal na pravo rozoznávať v diaľke útesy a spenené more narážajúce do pobrežia.
Pomaly sme sa približovali k cieľu. Zrazu som začul zozadu hukot a zároveň sa začala jachta prudko dvíhať. Vycítil som ako sme sa začali natáčať doľava a nakláňať na pravobok, akoby more chcelo niekoho z nás vyhodiť cez palubu. Strhol som kormidlo prudko doprava. Jachta sa prestala otáčať, ale náklon sa ďalej zvyšoval a mi sme sa hľadeli cez pravobok rovno do tmavého mora. To musím zvládnuť! Niekto na mňa niečo kričal. Aj keď bol odo mňa dáky meter, pre hukot som mu nerozumel. Kormidlo zabralo, začali sme sa otáčať. Keď nás zalial vrchol vlny, už sme sa po nej šikmo kĺzali dole. Dúfam že to bol posledný pokus, keď mám more ukázalo svoju silu.
V diaľke sme uvideli prvé jachty idúce oproti. Ukazujeme im, že podmienky sú super. Nadšene a s uznaním nás zdravia. Ako sme sa približovali k zálivu vedúceho k Pule, vietor a vlny sa zmierňovali. Ako náhle sme zahli za vlnolam more sa pomaly upokojovalo. Bola to už pohoda. Mokrí a unavení ale šťastní, že sme to absolvovali s minimálnymi materiálnymi stratami. Zbalili sme záchranné vesty, zrefovali plachty a pomaly sme priplávali do prístavu. Druhá loď tam ešte nebola. Kapitán je skúsený, určite sa dade zašil. Ešte doplniť palivo. Aká bola naša radosť keď sme zbadali približovať sa susedov. Takže sa nezašili a išli za nami.
Na móle sme sa s veľkou radosťou zvítali. Boli možno ešte radšej ako my, že nás vidia živých a zdravých. Hneď sme to aj zapili. V zapätí sa objavili chlapi z chartrovky. Chceli si prehliadnuť loď. Vôbec im nevadilo že je tam binec a mokro. Ani škody ich dáko nezaujímali. Druhá loď mala malé škody. Mal som dojem, že majú radosť keď sa im vrátila celá a „nepoškodená“ jachta. Posádka nám prezradila, že keď sme sa pred búrkou rozdelili, išiel do závetria zrefovať viac plachtu a vyloviť gumák ktorý stratili. A tiež že mal kapitán prvý krát v živote na sebe záchrannú vestu.
Spáchali sme dáku hygienu, prezliekli sa do suchého a išli to patrične osláviť. Keď popri reštaurácii s hukotom prefrčal kamión, poniektorý sa strhli v obave že sa nás valí veľká vlna. Bolo veselo a musím uznať že som sa po dlhej dobe pár hodín nenudil a bojoval o prežitie. Zato zážitok to bol na nezabudnutie. Tu som zistil, že mora, búrok, vĺn a pod. sa netreba báť, ale treba mať pred ním rešpekt a úctu. S dobrou posádkou a pevnou loďou sa dá zvládnuť aj ťažká situácia.
V noci búrka pokračovala, ale nás sa to už netýkalo. Na druhý deň sme sa zbalili a upaľovali domov.
Poznámka na záver. Bol som prvý krát na lodi ako skipper a mali sme dve Sun Odyssey 34.2. Bol piatok, posledný deň plavby z Osoru do Puly pred odovzdávaním lodí.
Čo sa týka veľkosti vĺn, naše pozorovanie môže byť skreslené a človek má tendenciu preháňať, ale vtedy sme sa zhodli, že mali minimálne 4 metre. Po asi mesiaci sme s kamarátom, ktorý bol so mnou na lodi, boli na chate, kde bola časť strechy až po zem a bola zeleno-modrá a vysoká ako tie rozbúrené vlny. Ako sme si ju tak obzerali, domáci sa spýtal prečo nás zaujala. Keď sme mu v kocke povedali o našom zážitku, podotkol, že výška strechy je 6 metrov...
Naposledy upravil(a) FerenCS dne pát črc 24, 2009 8:19 am, celkem upraveno 2 x.
-
Benji
- návštěvník fóra
- Příspěvky: 48
- Registrován: pát lis 16, 2007 1:00 am
- Reputace: 0
- Bydliště: Zvolen
designer píše:ferenCSi,
šestimetrové vlny jsou super. Máš vysloveně vypravěčský talent
tak ja som bol jedným z"postihnutých" čo zažili túto plavbu s FerenCSom. Podobne som zažil aj tú debatu pri onej streche kde sme sa so skiperom z druhého teamu bavili o výške vĺn. Je jedno či to bolo 4 alebo 6 metrov,... dôležité je že sme to všetci prežili bez újmy na duševnom zdraví
, nezanevreli na Jadran a chodíme sa po ňom plaviť ďalej-
Benji
- návštěvník fóra
- Příspěvky: 48
- Registrován: pát lis 16, 2007 1:00 am
- Reputace: 0
- Bydliště: Zvolen
designer píše:Benji, vůbec jsem nechtěl zpochybnit velikost vašich vln, mě se to vyprávění opravdu líbilo. Málokdo dokáže své zážitky tak napínavě a poutavě popsat..
. . . klííídek "designer" ta moje reakcia vobec nesmeroval tymto smerom. Obcas napisem nieco tak, ze to iny pochopia celkom inac ako som myslel. Aj v tomto pripade,..asi preto, ze ten zazitok bol jednym z najsilnejsich v mojom zivote
-
FerenCS
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 637
- Registrován: pát srp 10, 2007 2:00 am
- Reputace: 2
- Bydliště: Zvolen
- Kontaktovat uživatele:
Benji píše: ... dôležité je že sme to všetci prežili bez újmy na duševnom zdraví
Nechcem to tu rozdúchavať, ale myslím si že k určitým ujmám došlo. Najprv sme razili heslo ,,3krát a dosť"
(bola to naša tretia plavba) ale nakoniec to dopadlo tak, že sme na yachtingu závislí 
vo stredu 5.8. prisla do Sibenika lod Martina (pod HR vlajkou) s dost skaredo oskretou zadnou castou pravoboku - velka cast nad ciarou ponoru ale skriabance boli aj pod ciarou. skipper kotvil, lod pripravil na jugo (kotva + vyviazanie). este 10 minut pred burkou naozaj fukal dost silny juzny vietor. zrazu sa ale zmenil na severovychod a jeho to zacalo plieskat o skaly... laminat to sice vydrzal, skipper ale moze byt rad ze neskoncil pod vodou...
Re: Listy z mora 06-2
podelim sa aj ja s mojimi skusenostami (aj ked neboli az take urputne ako velka noc 08). plavali sme po jadrane z Losinju smerom na Pag, 3. septembrovy tyzden.
Prva chyba - bola to moja prva kapitanska plavba a tak som nebol dostatocne razantny pri buzerovani posadky aby neminali sladku vodu na umyvanie riadov. takze uz 3. den sme boli bez sladkej vody - mali sme iba nudzovu zasobu v podobe 5 l bandasky a predpoved hovorila, ze sa pocasie zhorsi.
druha chyba - podvedome som citil, ze to bude velmi tvrda plavba a aj napriek tomu som vyplaval.
tretia chyba - nebol som dostatocne razantny aby som posadke nanutil pripevnenie harnesov a zachrannych viest. chvalabohu som nikoho nestratil. dost ma to ale zneroznovalo a tak som sa menej sustredil na samotnu plavbu.
stvrta chyba - nebol som dostatocne razantny ked som posadke povedal, aby pocas burky nesli do salonu. zobrali si do hlavy ze bude lepsie ked nebudu mokri. po 10 minutach aj tak vsetci vysli do kokpitu, uz ale mali zeleno-modry nadych. na akekolvek ukony teda boli prakticky nepouzitelni.
to sa mi vypomstilo ked mi vysadil motor. sice som sa snazil zachovat pokoj (samozrejme v momente, ked sa nedalo rozlisit kde sa zacina more a anemometer ukazoval 47 kn), uz ale boli 2 dovody na nervozitu - nepouzitelna posadka a navyse bez zachrannych prostriedkov. mal som vytiahnuty kapesnik z kosatky (primarne kvoli znizeniu kolisania) a bol som 6 NM od najblizsieho naveterneho nebezpecia, takze to nebol az taky velky problem. moj vnutorny pokoj bol ale v nedohladne. po 5 minutach chvalabohu motor naskocil. a tak sa lod stala lepsie ovladatelnou. po dalsich 10 minutach burka zacala stracat intenzitu, takze na Pag sme dorazili uz bez dazdovych kvapiek. chcel som povodne ist do mariny Simuni, spravili sme si ale 30 minutovu prestavku v nedalekej zatoke, kde sme sa priviazali na bojku. po oddychu, ktory sme vyplnili popijanim sackovych polievok a destilovanych sliviek sme uz relativne v pohode pokracovali do Simuni, kde sme kvoli Bore stravili najblizsie 2 dni.
az po priplavani do Simuni mi manzelka konfidencialne povedala, ze motor zdochol presne v momente, ked do stazna udrel blesk. od tej doby nam nefungoval ukazovatel rychlosti lode a mam podozrenie, ze ani vysielacka nevysielala (pri kotveni na Crese som sa snazil dovolat na nedaleku lod, je ale mozne ze mali vysielacku vypnutu). inak skody neboli ziadne...
Prva chyba - bola to moja prva kapitanska plavba a tak som nebol dostatocne razantny pri buzerovani posadky aby neminali sladku vodu na umyvanie riadov. takze uz 3. den sme boli bez sladkej vody - mali sme iba nudzovu zasobu v podobe 5 l bandasky a predpoved hovorila, ze sa pocasie zhorsi.
druha chyba - podvedome som citil, ze to bude velmi tvrda plavba a aj napriek tomu som vyplaval.
tretia chyba - nebol som dostatocne razantny aby som posadke nanutil pripevnenie harnesov a zachrannych viest. chvalabohu som nikoho nestratil. dost ma to ale zneroznovalo a tak som sa menej sustredil na samotnu plavbu.
stvrta chyba - nebol som dostatocne razantny ked som posadke povedal, aby pocas burky nesli do salonu. zobrali si do hlavy ze bude lepsie ked nebudu mokri. po 10 minutach aj tak vsetci vysli do kokpitu, uz ale mali zeleno-modry nadych. na akekolvek ukony teda boli prakticky nepouzitelni.
to sa mi vypomstilo ked mi vysadil motor. sice som sa snazil zachovat pokoj (samozrejme v momente, ked sa nedalo rozlisit kde sa zacina more a anemometer ukazoval 47 kn), uz ale boli 2 dovody na nervozitu - nepouzitelna posadka a navyse bez zachrannych prostriedkov. mal som vytiahnuty kapesnik z kosatky (primarne kvoli znizeniu kolisania) a bol som 6 NM od najblizsieho naveterneho nebezpecia, takze to nebol az taky velky problem. moj vnutorny pokoj bol ale v nedohladne. po 5 minutach chvalabohu motor naskocil. a tak sa lod stala lepsie ovladatelnou. po dalsich 10 minutach burka zacala stracat intenzitu, takze na Pag sme dorazili uz bez dazdovych kvapiek. chcel som povodne ist do mariny Simuni, spravili sme si ale 30 minutovu prestavku v nedalekej zatoke, kde sme sa priviazali na bojku. po oddychu, ktory sme vyplnili popijanim sackovych polievok a destilovanych sliviek sme uz relativne v pohode pokracovali do Simuni, kde sme kvoli Bore stravili najblizsie 2 dni.
az po priplavani do Simuni mi manzelka konfidencialne povedala, ze motor zdochol presne v momente, ked do stazna udrel blesk. od tej doby nam nefungoval ukazovatel rychlosti lode a mam podozrenie, ze ani vysielacka nevysielala (pri kotveni na Crese som sa snazil dovolat na nedaleku lod, je ale mozne ze mali vysielacku vypnutu). inak skody neboli ziadne...
Ahoj deko,
vše ti dopadlo nakonec OK, mnozí by tvojí plavbu popsali jako své velké hrdinství a vítězství nad živly, motorem a posádkou.....je jasný že se vždy dá udělat něco lepší a pokud si to člověk uvědomí jako ty tak je to zkušenost pro příště. A právě příště, je to, na co bych se tě zeptal. Doufám že popluješ příště znova ??
Držím palce a smutně zdravím z pevniny "pes"
vše ti dopadlo nakonec OK, mnozí by tvojí plavbu popsali jako své velké hrdinství a vítězství nad živly, motorem a posádkou.....je jasný že se vždy dá udělat něco lepší a pokud si to člověk uvědomí jako ty tak je to zkušenost pro příště. A právě příště, je to, na co bych se tě zeptal. Doufám že popluješ příště znova ??
Držím palce a smutně zdravím z pevniny "pes"
pes píše: Doufám že popluješ příště znova ??
heh to "priste" nastalo presne pred 8 dnami
vcera som sa vratil zo Sibeniku (opat vzhladom na konstelaciu posadky bolo pocasie pod psa, tento krat som ale bol razantnejsi a viac som dal na svoj 6. zmysel).
popisovat to ako vitazstvo nad zivlami by som si nikdy netrufol. uz len preto, ze nad nimi sa zvitazit neda. a tiez preto, ze nikdy nezabudnem na pocit absolutnej nicotnosti pocas tej burky - bol som mala bodka uprostred sireho mora a vsetkych zivlov, ktore som len v duchu mohol prosit aby neboli az take krute. mozno aj preto som pocas poslednej plavby bol az prilis opatrny - refoval som uz pri malom naznaku poryvov vetra (dost silna Bora), na Murteri som radsej zaplatil o jednu noc viac a citil dusevne nadavky posadky ako vyplavat vo vetre 15 kn s narazmi 25...
-
FerenCS
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 637
- Registrován: pát srp 10, 2007 2:00 am
- Reputace: 2
- Bydliště: Zvolen
- Kontaktovat uživatele:
Je to v anglictine, ale pre vseobecny rozhlad je dobre si to pozriet. Asi sa do podobnej situacie malokto z nas moze dostat, ale ked uz v tom niekto bude lietat, tak je kazda rada draha. Na ucenie uz bude pozde.
Je tam toho vela, tak aspon jeden pribeh: Critical Situation Hell on High Water
http://www.youtube.com/watch?v=3ILAU5PL ... re=related
http://www.youtube.com/watch?v=B_gRytmn ... re=related
http://www.youtube.com/watch?v=jJ2JtdACdZM&NR=1
http://www.youtube.com/watch?v=p6cw3gaB ... re=related
http://www.youtube.com/watch?v=cH2ovcaNVqg&NR=1
... ak je to
tak nech to admin zmaze 
Je tam toho vela, tak aspon jeden pribeh: Critical Situation Hell on High Water
http://www.youtube.com/watch?v=3ILAU5PL ... re=related
http://www.youtube.com/watch?v=B_gRytmn ... re=related
http://www.youtube.com/watch?v=jJ2JtdACdZM&NR=1
http://www.youtube.com/watch?v=p6cw3gaB ... re=related
http://www.youtube.com/watch?v=cH2ovcaNVqg&NR=1
... ak je to
tak nech to admin zmaze 
-
PerlaNegra
- návštěvník fóra
- Příspěvky: 103
- Registrován: čtv dub 01, 2010 2:00 am
- Reputace: 2
Critical Hell..
Svobodak píše:Jo, to je regata Sydney-Hobart z 98-ho roku. Nekde mam cely film.
Jestli ho najdu, dam ho k dispozici, nebudou-li admini proti.
Pavel
Aky je nazov filmu ktory spominas? Nenasiel si ho niekde nahodou? Dik
-
PerlaNegra
- návštěvník fóra
- Příspěvky: 103
- Registrován: čtv dub 01, 2010 2:00 am
- Reputace: 2
film
ak je to dokument National Geographic - Situation Critical - Sydney Hobart tak som to nasiel na torrente - cca 345Mb a po 3 dnoch sa mi to podarilo stiahnut 
inac dakujem za tip..
inac dakujem za tip..-
copycut
- návštěvník fóra
- Příspěvky: 51
- Registrován: ned kvě 08, 2011 2:00 am
- Reputace: 0
- Bydliště: Praha 9
- Kontaktovat uživatele:
Re: film
PerlaNegra píše:ak je to dokument National Geographic - Situation Critical - Sydney Hobart tak som to nasiel na torrente - cca 345Mb a po 3 dnoch sa mi to podarilo stiahnut
ahoj .. a odkaz .. torrent bys nemel? sice torrenty nepouzivam, ale necham si to stahnout .-) dik
t
-
PerlaNegra
- návštěvník fóra
- Příspěvky: 103
- Registrován: čtv dub 01, 2010 2:00 am
- Reputace: 2
Re: film
copycut píše:PerlaNegra píše:ak je to dokument National Geographic - Situation Critical - Sydney Hobart tak som to nasiel na torrente - cca 345Mb a po 3 dnoch sa mi to podarilo stiahnut
ahoj .. a odkaz .. torrent bys nemel? sice torrenty nepouzivam, ale necham si to stahnout .-) dik
t
myslim ze to bol tento. tri dni, ale podarilo sa. prave to pozeram, celkom zaujimave. o
-
TashonkaWitko
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 828
- Registrován: stř zář 23, 2009 2:00 am
- Reputace: 8
- Bydliště: Kurim u Brna CR
re
Taky bych si stahl , pokud to mužete pověsit někdo někam tak dejte link. TNX
Kdo je online
Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 hostů