Pred 20 rokmi, asi v tom istom roku ako Červík, sme s partiou prepádlovali kus delty. Zo Suliny najskôr smerom k Izmailu a potom cez Sulinský kanál na jazerá medzi Sulinským kanálom a Sf.George, nemám pred sebou mapu, ale grindul Karaorman, alebo jazero Erjenčuk mi utkveli mimoriadne v pameti. Bolo nás asi 20, a nepametám si jediný konflikt. Naopak,tá krajina na nás pôsobila nejako zvláštne. Blahodárne. Na prvý pohlad to nebolo nič moc a naše dunajské ramená okolo Bodíkov boli krajinársky omnoho príťažlivejšie. Asi tá šírošíra pustatina, obrovské ticho, dotyk s prírodou. V tedy sme tam stretli jediný motorový klzák a prívesný motor nemal nikto. Rybári veslovali, alebo používali bydlo, proti prúdu ich ťahal podobný čln, ale s dízlačikom. Aj desať lodí bolo za ním vyviazaných. Dnes sa to trochu zmenilo. Hlavne sú plné obchody a ludia sú viditelne bohatší ako vtedy za súdruha.
Na precítenie Dunaj a jeho delty netreba partiu, ale človek si rád s niekým pokecá večer pri ohni. Vracia nás to dávnych čias keď naši slovanský prapredkovia žili ako indiáni v symbióze s prírodou. Sedieť pri ohni, vykecávať sa a smiať sa na blbostiach, vidieť miliardy hviezd a opar nad riekou v mesačnom svite, nie je to luxus? Kašlem na Hurghádu aj s lyvreovanými čašníkmi a drinkom zadara.
Ale keď sme sa sem tam stretli, tak to bolo príjemné, nie?
Hej
a
Co je to "usebranej " ?
Teda , teisto, to od tebe vůbec není pěkné..... 
, do sebe sama, né až ven z hlavy 
, každýmu holt co jeho jest.
Co naděláš.
já takhle jako jeden z prvních a i první, probádával jezera a kanály bývalého NDR, ale to už je dáááááááááááááávno. 
