Plavba po Dunaji

Dunaj v celé své délce a ve všech souvislostech...

Moderátoři: Pepa, david, vilma

Uživatelský avatar
Jozef.
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 167
Registrován: pát zář 11, 2009 2:00 am
Reputace: 2
Bydliště: Bratislava
Kontaktovat uživatele:

Re: Plavba po Dunaji

Příspěvekod Jozef. » čtv srp 24, 2017 9:29 am

Samozrejme, že sa dá.
Len to nebude rekreačná plavba. Trasa Medveďov -Štúrovo necelých 100 km, pri priemernej rýchlosti 25 km/hod sú to štyri hodiny jazdy a nič neuvidíš. Je to cca 60 litrov benzínu.
Tankovať sa vraj dá v Komárne, z vnútornej strany bazénu a potom v Ostrihome u Attilu na pontóne. Berie príplatok za bandasku benzínu.

Možno by som spustil loď v Patinciach (15€, ale strážené miesto na uloženie auta), plavba do Štúrova (OoSTRIHOM), oproti Patinciam je zátoka NEszmély, v nej kamping so všetkým čo k tomu treba, ďalej vo vnútri skanzen lodí atď.

TAkto by si aj niečo videl.

Ináč aj my sa chystáme na vodu od piatku do útorka.


Pozri:http://www.mijos.sk/slovensko-km-1880-1708/
Uživatelský avatar
PEPO
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 159
Registrován: stř lis 23, 2011 1:00 am
Reputace: 5
Bydliště: Furt pri vode

Re: Plavba po Dunaji

Příspěvekod PEPO » čtv srp 24, 2017 10:27 am

Ja tiež budem od dnes do nedele na vode lapať ryby- teda asi ako všetky víkendy..Tentokrát niekde pri ostrovoch Moča-Čenkov... ;)
Uživatelský avatar
kilda
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 118
Registrován: úte úno 19, 2013 1:00 am
Reputace: 9
Bydliště: Brankovice

Re: Plavba po Dunaji

Příspěvekod kilda » čtv srp 24, 2017 2:58 pm

[
Tankovať sa vraj dá v Komárne, z vnútornej strany bazénu a potom v Ostrihome u Attilu na pontóne. Berie príplatok za bandasku benzínu.

No benzinka funguje na telefon, ale ne o víkendu, nám se teda v sobotu natankovat nepodařilo. Logiku bych v tom nehledal :? :shock:
steev-SK
nováček na fóru
nováček na fóru
Příspěvky: 4
Registrován: stř srp 16, 2017 4:06 pm
Reputace: 0

Re: Plavba po Dunaji

Příspěvekod steev-SK » čtv srp 24, 2017 5:11 pm

ďakujem za podnety a tipy ,je to na uváženie .. tých 100 km

Každopádne ak bude pekné počasie pôjdeme tým smerom..
Uživatelský avatar
ixxo
pravidelný návštěvník
pravidelný návštěvník
Příspěvky: 327
Registrován: sob led 14, 2012 1:00 am
Reputace: 22
Bydliště: Gútor

Re: Plavba po Dunaji

Příspěvekod ixxo » ned zář 23, 2018 8:10 pm

Tak ma Ozzie vo vlakne Dunaj 2018 svojou poznámkou vyprovokoval aby som sa pokúsil o reportáž z našej plavby dolu Dunajom v roku 1968. Ona to už ani reportáž nemôže byť lebo to môžu byť iba spomienky a ani tie nebudú kompletné lebo niektorí z nás tu už nie sú.
Na rok 1968 si pamätáme už len my starší. Uvoľnenie komunistického režimu sme vítali všetkými desiatimi lebo to znamenalo trochu viac slobody a možností a hlavne možnosť cestovať. Dokonca aj do kapitalistickej cudzina ako bolo Rakúsko a Nemecko ale hlavne vtedajšia Juhoslávia čo bola vysnívaná destinácia pre našich dovolenkárov. Som členom kanoistického klubu nejakých 56 rokov a v tom období som sa intenzívne venoval kanoistike ale keď nastala možnosť cestovať začali sme špekulovať ako by sme túto možnosť využili. V lodenici sme mali dve kanoe C5, ktoré sa používali na preteky ale táto disciplína bola práve vypustená z programu pretekov takže boli k dispozícii. Inak sme ich už predtým používali na čundre. Stačilo ísť len do Jaroveckého ramena a už sme boli v divočine na rozdiel od dnešnej „zástavby“ v podobe hausbótov. Vtedy to bolo krásne rameno, ktorým sa dalo vypádlovať až na km 1863 a odtiaľ to boli len 2 km do lodenice po hlavnom toku. Navyše táto divočina bola „chránená“ pohraničníkmi ktorí starostlivo chránili hranice s Maďarskom a keď niekoho pristihli pri ceste hore ramenom obvykle skončil na rote a nechali ho čistiť rajón alebo škriabať zemiaky. Raz sa to stalo aj nám, šťastie bolo, že zemiaky boli oškrabané a dozorčí nás poslal nazad ale museli sme pádlovať proti prúdu nazad a nie cez rameno.
Takže loď bola k dispozícii, boli sme traja, dvaja vodáci a jeden nevodák ale člen lodenice, plán znel zviesť sa dolu Dunajom do Rumunska do Oršovy, vtedy sa len začínala stavba priehrady v Železných vrátach. Pádlovať skoro 1000 km sa nám nechcelo, nastal druhá fáza plánu – zohnať pohon. Vtedy bol jediný dostupný motor Tummler, podarila sa zohnať 1,5 koňová verzia. Kanoe sme pripravili a odskúšali s motorom, fungovalo to. Na kanoe sme ešte dorobili dopredu vlnolam lebo skúsení vodní motoristi nás strašili veľkými vlnami a košavou, musím povedať že oprávnene.
Výbava na cestu bola veľmi jednoduchá, áčko stan sme mali, dokonca aj jeden spacák, dvaja sa museli uspokojiť dekami. Zásobovanie benzínom sme vyriešili jednou veľkou bandaskou z nejakej chemikálie s obsahom 30l, bola polyetylénová s ochranným kartónovým obalom. Dobre sa na nej sedlo keď sme boli na brehu. Aj spotreba bola pozoruhodná, zostalo takmer tretinu bandasky, čo sme venovali jednému Rumunovi, tváril sa šťastne. Kormidlovanie sme riešili iba pádlom, kanoistom to problémy nerobilo.
IMG_0016.jpg

Vyrazili sme začiatkom augusta, čo nás čaká po návrate sme samozrejme netušili. Prvých päť kilometrov išlo bez problémov, kúsok pred Jaroveckým ramenom motor zhasol a nie a nie ho naštartovať. Bol som práve pri kormidle takže na mne bolo ho prinútiť k poslušnosti. Predpokladal som upchatú trysku, odmontoval som karburátor, nad vodou to bola delikátna operácia, náhradné skrutky sme nemali. Odmontovať sa ho podarilo akurát povoliť skrutku ktorá kryla trysku nie a nie. Nejako sa i šmykol skrutkovač a prepichol som si dlaň, jazvičku mám doteraz. Napriek tomu sa mi podarilo trysku vyčistiť a mohli sme nerušene pokračovať. Dunaj po Komárno sme poznali ako vlastnú dlaň preto sme sa ani nezdržiavali táborením, ťahali sme to až do tmy. Táborili sme prvý deň tesne nad Komárnom a zavčasu ráno sme vyrazili ďalej do Štúrova, čo je nejakých 50 km. Tam sme sa preclili na našej strane, most pozostával z jedného poľa na našej strane a jedného na maďarskej takže cestný prechod fungoval len na kompe, čo bolo naše šťastie, inak by cesta skončila predčasne.
IMG.jpg

Cez Maďarsko je krásny úsek od Štúrova po Vác, potom je to rovina. Snažili sme sa si to spestriť, keď sa dalo tak sme odbočili z hlavného toku na rameno o ktorom sme vedeli, že sa napojí na hlavný tok. Tak sme odbočili pred Budapešťou na Szent Endre, krásne rameno, tam sme sa niekde utáborili, zásoby sme ešte mali, nebolo treba nič nakupovať. Cez Budapešť sme potom prefičali bez zastávky.
Nepamätám sa už koľkokrát sme nocovali v Maďarsku ale chytilo nás tu zlé počasie tak sme mokli, mali sme len jeden dáždnik. Kto nebol za kormidlom vyberal vodu z lode, všetko mokré, hlavne nafukovačky, na ktorých sme spali aj sedeli v lodi. Od zúfalstva sme si v nejakej dedine kúpili fľašu barackovice, domácej. Bola veľmi „kvalitná“, aj sme ju skúšali piť ale radšej sme s ňou zapaľovali oheň. Keď sme prišli potom do Rumunska venovali sme ju nejakému Rumunovi, bolo tam ešte skoro pol fľaše. V Moháči sme sa preclievali a čakali sme na colníkov niekoľko hodín, neboli sme zaujímaví, mali tam na preclenie veľké lode. Tak sme tam čakali na brehu. Vtedy tam na veľkej pramici privesloval asi dedo s vnukom, boli na rybách a asi sa chceli pochváliť úlovkami. Vnuk, mohol mať tak 7-8 rokov, siahol do pramice a hodil si na plece sumca, chvost sa mu vliekol po zemi ale potom to isté urobil aj dedo, hodil si sumca na plece a tiež vliekol chvost po zemi. Predtým a ani potom som takého sumca nevidel.
Keď nás preclili poslali nás do Juhoslávie do Batiny asi 15 km na juhoslovanskú colnicu. Tam sa procedúra opakovala s rovnakým scenárom, akurát sme tam boli schovaní za nejakým pontónom, lebo sa tam nedalo nikde slušne pristáť.
Pamätám sa že sme zastali v Bačke Palanke, aj sme sa rozprávali s nejakými Slovákmi. Stáli sme aj v Novom Sade, spali sme na nejakej pláži blízo mosta ale v meste sme neboli. Spali sme aj v Belehrade, tam sme zabočili na Sávu, nejaký rybár nás prichýlil, nechali sme loď u neho a išli sme sa prejsť do mesta, nakúpiť a na zmrzlinu, tú si doteraz pamätám aká bola dobrá. Odtiaľ sme pokračovali už v dobrom počasí. Pred Smederevom sme zase odbočili na rameno, zdalo sa nám dosť široké, lenže sa zrazu začalo zužovať a vpredu sme videli koly pozabíjané krížom cez rameno a natiahnuté siete. Našťastie v strede neboli natiahnuté siete tak sme prešli, neviem ako by to dopadlo keby tam siete boli. Už sme potom radšej neskúšali bočné ramená. Podotýkam, že sme nemali žiadnu mapu a brali sme všetko tak ako to prišlo.
IMG_0006.jpg


Z Juhoslávie si už nepamätám nič, čo by stálo za zmienku. Veľmi sme sa tešili na Železné vráta a vlastne na celé Katarakty. Preto sme s úľavou privítali pohľad na skalu uprostred Dunaja zvanú Babakaj, čo znamenalo začiatok Kataraktov. Tu sme si spomenuli na varovanie našich motoristov, ktorí to vedeli od lodníkov, že tu zvykne fúkať vietor zvaný košava. Tá nás tu samozrejme privítala. Náš vlnolam na kanojke nestačil, nezostávalo nič iné ako si sadnúť chrbtom dopredu a oprieť sa o vlnolam a lámať vlny vlastným chrbtom. Mokrý som bol od hlavy až po päty, ešte že bolo dosť teplo. Košava bola milostivá, na druhý deň už nefučala.
IMG_0004 - Kopie.jpg

Vlastné katarakty boli úžasný zážitok. Dnes už bohužiaľ zážitok je zúžený na plavbu jazerom, my sme zažili posledný rok kedy sa dali katarakty splaviť. Videli sme chodník, ktorý zanechali Rimania alebo ich otroci, keď ťahali lode na lanách proti prúdu, zárezy lán na skalách boli badateľné. Videli sme Tabulu Traianu ešte na svojom pôvodnom mieste, už ale bola vysekaná a vyhladená skala nad ňou, po ktorej ju vytiahli nad hladinu priehrady. Plavili sme sa cez úžina, kde bola plavba riadená semaformi, pretože úžiny boli niekde len 100 metrov úzke, vraj hĺbka tam bola až 90 metrov, potom sa zrazu Dunaj rozšíril na 2 km aby po pár kilometroch sa zase zúžil. Tá scenéria bola úžasná.
IMG.jpg

V mestečku Donji Milanovac sme sa preclili a čakala nás záverečná plavba do cieľovej stanice – do Oršovy. Pri colnici sme vytiahli kanojku špicou na breh ale bohužiaľ sme si nikto nevšimol, že hriadeľ s vrtuľou zostal nad lanom, ktorým bol vyviazaný colný pontón. Pristála tam loď, lano sa naplo a naša loď sa kolísala zavesená za vrtuľu a hriadeľ nášho Tummlera. Síce sme ju hneď zvesili ale hriadeľ bola ohnutá že pripomínala Jánošíkovu valašku. Aj keď do Oršovy bolo už len pár desiatok kilometrov na pádle sa nám nechcelo. Mali sme ale náhradnú hriadeľ s vrtuľou ale na 2,5 koňového Tummlera. Nezostalo nič iné ako ju namontovať a po prclení sme s novou hriadeľou vyrazili do Oršovy. Colníci nás upozornili, že už nesmieme vystúpiť na breh, na juhoslovanský preto že už sme preclení a na rumunský preto že ešte nie sme preclení. Vraj by to mohlo mať vážne následky. Neskôr sme zistili prečo.
Tummler zvládol aj poslednú etapu ale obávam sa, že keby sa takáto nehoda stala skôr asi by to vzdal.
Do Oršovy sme dorazili bez problémov, preclili sme sa začali sme riešiť čo ďalej. Stála tam naša motorová loď Váh. Urobili sme pokus, či by nám nevyviezli kanojku nazad do Bratislavy. Že bez problémov, vzhľadom na rozmery a váhu že to bude stáť 400 Kčs. No nezober to. Navyše nás nechali vyspať sa na lodi, osprchovať sa, no komfort. Kapitán nás ale upozornil, aby sme sa zbytočne nemotali po brehu, že pohraničníci sú úplne paranoidní, deň predtým zastrelili ukrajinského lodníka, ktorý viezol na svoju loď chlieb, stál na poste pohraničník, zrazu sa mu spoza vyviazanej lode vynorila pramica. Vymytý mozog zavelil strieľať, tak toho chudáka zastrelil.
Cesta domov už bola pohoda, osobákom do Bukurešti, rýchlikom do Bratislavy. Ráno som sa zobudil a po našej ulici sa valili ruské tanky.
Veľmi sa mi zapáčila táto trasa preto v šesťdesiatom deviatom, ešte sa dalo cestovať, som zlanáril ďalších kamarátov a na troch kánojkách s Tummlermi sme túto trasu splavili znovu. V podstate s rovnakými zážitkami, niečo bolo lepšie, hlavne počasie. Z takých spomienok sa vynára príhoda, keď sa nám minula voda a pristáli sme niekde pod Belehradom. Na brehu bol sad, otvorená brána tak sme vošli, že či si môžeme nabrať vodu. Domáca pani bola veľmi príjemná že áno, žiadny problém. Na dvore ale stála vlečka s nalešteným mosadzným kotlom. Tak som sa opýtal že čo to je. 6e pojazdná pálenica, páli slivovicu z bielych sliviek, že či chceme ochutnať. Chceli sme, pamätám sa, že v bráne sadu sme už išli štvornožky a zobudil som sa až večer keď sme išli utáboriť. A ešte jedna spomienka, z Oršovy sme išli osobákom do Bukurešti, ten osobák bol zostavený z vagónov bývalej 1. triedy, teda plyšové sedadlá. Asi po desiatich minútach nám došlo čo sa deje, vagón bol plný bĺch. Prestupovali sme na stanici Gara Baneasa, neskoršia privátna stanica Ceausesca, ja som išiel domov, ostatní do Bulharska do Varny. Tie muky v plnom kupé a nemohol som sa poriadne poškriabať ako tie potvory štípali. Keď som prišiel domov matka ma nechcela pustiť domov keď som jej povedal čo ma trápi. Potom napustila vaňu, v nej som sa vyzliekol, niečím to zasypala a mňa niečím vystriekala a bolo po probléme.
Přílohy
IMG_0005.jpg
Uživatelský avatar
Andrejjeep
pravidelný návštěvník
pravidelný návštěvník
Příspěvky: 347
Registrován: pát lis 07, 2014 1:00 am
Reputace: 14
Bydliště: Hlavná dedina SK

Re: Plavba po Dunaji

Příspěvekod Andrejjeep » ned zář 23, 2018 8:26 pm

Smekám klobúk z hlavy.

Veľmi emotívne a to to človek len číta.

A.
Uživatelský avatar
Ozzie
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 1726
Registrován: stř pro 23, 2009 1:00 am
Reputace: 13
Bydliště: pri Malom Dunaji

Re: Plavba po Dunaji

Příspěvekod Ozzie » pon zář 24, 2018 3:08 pm

Veľmi si ma potešil a istotne nie som sám. Nechám si to na večer. To sa musí vychutnať. :D
Uživatelský avatar
Omen
vytrvalý návštěvník
Příspěvky: 1250
Registrován: pon říj 15, 2012 2:00 am
Reputace: 144
Bydliště: Olomoucko

Re: Plavba po Dunaji

Příspěvekod Omen » pon zář 24, 2018 8:27 pm

Díííky Ixxo!
To je ta skutečná kuráž :good:

Zpět na

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host