Milos píše:Posledný víkend prázdnin bol na slovensku šikovne predĺžený o piatok a pondelok štátnymi sviatkami
Využil som tento časový bonus, a vyrazil som s rodinkou smerom k Balatonu. Za autom sa dôstojne pohupuje na hlinníkovom prívese MacGregor 26M, zánovný (2005, 3r, 30000km) Jeep Cherokee zaobstaraný kvôli takýmto príležitostiam nemá s ťahaním žiadne problémy. Manuálne radený šesťkvalt využívam častejšie (so samotným autom okrem rozbehu používam skoro stále 6-ku), ostrejšie stúpania v závere cesty zvláda na 3. alebo 4. stupni.
[align=center]

[/align]
Za 2 1/2 hod (z Bratislavy do Balatonfuredu je cca 200km) sa nám z kopca otvára panoráma severovýchodnej tretiny Balatonu až po poloostrov Tihany.
Presný cieľ cesty - t.j. miesto vhodné na spustenie lode dopredu vybraté nemám a k Balatonu ideme znovu po 40 tich rokoch - takže improvizujem a točím pri najbližšej príležitosti súpravu dole k vode. Zastavujem pred akousi marínou, a idem zisťovať čo a ako ...
Hneď zisťujem, že spúšťanie niekde nadivoko na nejakej pláži sa konať nebude

- pobrežie je pôvodne blatisté, husto zarastené trstinami. "Pláže" sú trávnaté, a majú breh vysypaný masívnymi kamennými valmi proti vymývaniu vlnami a navyše dôkladne ohradené. Zrejme jediný prístup väčšej lode k vode je cez na to určené šikmé sklzy (madarsky "šója"), prípadne žeriavom.
Marína ku ktorej sme sa náhodne dostali, patrí atomovej elektrárni v Paksi, vidno to aj na jej zabezpečení - samá kamera, bez čipovej karty sa slušne nedá vôjsť dnu (... dokonca ani vnútri na WC). Takže dnu som sa zakradol za vchádzajúcim autom

... a po okamžitom odchytení bdelým personálom som operatívne zahájil jednanie. V maríne šóju majú, poplatok 1500HUF (cca 180Sk) je v pohode, po úhrade na recepcii blízkeho hotela nás púšťajú s loďou dnu.
Inštalujem práve sťažeň a takeláž, keď MacGregor zaujme hliadku vodnej polície ktorá má svoje člny hneď vedľa šóje. Na Balatone sú od 1979 až na výnimky zakázané spalovacie motory. Pomocné motory plachetníc sú povolené, ale 50HP Yamaha ako pomocný kicker ich trochu prekvapila. Nemali však námietky a pri krátkom rozhovore poskytli zopár cenných rád - hlavne neodporúčali sa plaviť blízko k južnému brehu kvôli plytčinám s miestami nebezpečnými skalnatými okrajmi. Zoznamujem sa aj s ich veliteľom, ktorý sa už s MacGregorom na Balatone stretol a spomenul že so silným policajným gumákom v búrke (protivietor a vlny) mal problém s ním držať krok.
Spúšťame loď a po odparkovaní prívesu s autom na lúku pred marínou vyplávame 17.00 smerom k Balatonkenese. Fúka severný vietor cca okolo 15 - 17 uzlov, v občasných nárazoch výrazne viac.
Napúšťam balast, vyťahujeme menšiu kosatku (Jib) a hlavnú plachtu hneď refujem cca na 1/2 - pre začiatok radšej opatrnne.
[align=center]

[/align]
Stúpame proti vetru v uhle cca 40°, rýchlosť cca 6 až 7 uzlov pri náklone 20-30° nám, zatiaľ nezvyknutým čo loď vydrží, pripadá hlavne pri silných veterných nárazoch trochu adrenalínová.
Okolo je veľa plachetníc rôznych veľkostí. Výraznejšie nás v našom približom kurze predbiehajú iba tie väčšie.
Zisťujem, že nie sme jediní čo refovali ...
[align=center]

[/align]
Pred prístavom Balatonkenese prebieha regata juniorov na Optimistoch, takže otáčame naspäť. Vietor sa stabilizuje, nárazy pominuli, plavba proti zapadajúcemu slnku je príjemná.
[align=center]

[/align]
Pristávame už potme, takže chvíľu hľadáme vhodné miesto.[align=center]

[/align]
Vietor večer utíchol, kotvíme pri rákosí (danforth 11kg v blate zaseknutá drží fest) a po ľahkej večeri unavení pekným jachtingom (preplávali sme podľa automapy vyše 40 km) zanedlho zaspávame.
(pokračovanie onedlho ...)